Frank Patrick Herbert

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání


FRANK HERBERT
(životopis)
Frank herbert1.jpg

ČLÁNKY, ROZHOVORY, ÚRYVKY
a RECENZIE


BIBLIOGRAFIA


POVIEDKY A NON-FICTION ČLÁNKY


Frank Patrick Herbert (* 8.10.1920, Tacoma, Washington, USA - † 11.2.1986, Madison, Wisconsin, USA)

Americký spisovateľ Frank Herbert patrí nepochybne k velikánom svetovej science fiction a zaraďuje sa k osobnostiam ako Arthur Charles Clarke, J.R.R.Tolkien, Herbert George Wells, R.Zelazny a Harry Harrison. Zanechal po sebe svojbytné a okúzľujúce dielo. Preslávil sa najmä monumentálnym 6-zväzkovým eposom o púštnej planéte Duna, ktorý bohužiaľ nestihol ukončiť. Toto dielo sa dnes jednoznačne zaraďuje do zlatého fondu svetovej fantastickej literatúry.


Obsah

Detstvo

Narodil sa 8.októbra 1920 Eileen McCarthyovej Herbertovej v Tacome (štát Washington), kde i vyrastal. Jeho otec, Frank Patrick Herbert senior, bol údajne tyranský a autoritársky typ. V čase jeho narodenia pracoval ako vodič linkového autobusu medzi mestami Tacoma a Aberdeen. Neskôr predával elektrické zariadenia, automobily, pracoval ako policajná hliadka na motocykli. V roku 1928 sa i z rodinou presťahoval do malej farmy v Burley.[1]

Ako dieťa bol veľmi zvedavý a veľa čítal. Páčili sa mu diela H.G.Wellsa, J.Verna a E.R.Burroughsa. V deň svojich 8. narodenín vstal spoza jedálenského stola v rodičovskom dome a prehlásil: "Chcem byť spisovateľom." Jeho starý otec z matkinej strany, John McCarthy, o chlapcovi povedal: "Je to desivé. Tak malé dieťa by nemalo byť tak bystré." Na základnej škole bol uznávanou autoritou na všetko. Jeho zvedavá a nezávislá povaha ho počas detstva i v dospelosti opakovane privádzala do ťažkostí. Strednú školu ukončil v roku 1938; univerzitu nedokončil, pretože sa odmietol zaoberať predmetmi, ktoré ho nezaujímali. Stal sa akýmsi "vedcom bez diplomu".


Život

Lavička v Lawrence Livermore National Laboratory (sanfranciský záliv). Zdroj: www.dunenovels.com

Profesionálnym spisovateľom sa stal však až v strednom veku. Roky sa ťažko predieral životom, meniac zamestnania i miesta, kde žil (precestoval väčšinu Severnej i Južnej Ameriky).

Frank Herbert v roku 1939 ukončil Salem High School a v tom istom roku zahájil svoju kariéru ako novinár, keď klamal o svojom skutočnom veku - čo mu umožnilo stať sa zamestnancom novín Glendale Star. Počas II. svetovej vojny slúžil 6 mesiacov v námorníctve ako akreditovaný fotograf (Photographer Second Class V-6), potom bol zo zdravotných dôvodov prevedený do zálohy (1943). Potom pracoval 2 roky ako editor pre Oregon Journal v Portlande, štát Oregon.

V roku 1941 sa v meste San Pedro v Kalifornii oženil s mladučkou Florou Parkinsonovou. 16.2.1942 sa im narodila dcéra Penny. Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa už v roku 1945.

V rokoch 1946 - 47 študoval na University of Washington v Seattli, kde v krúžku kreatívnej literárnej tvorby stretol svoju budúcu druhú manželku Beverly Ann Stuartovú, s ktorou žil 37 rokov (svadba bola 20.júna 1946) až do jej smrti v roku 1984 (zomrela na rakovinu pľúc). V tom čase boli jedinými študentami, ktorým sa podarilo niečo zo svojich prác i predať a publikovať (Frankovi dobrodružné poviedky do Esquire (Survival of the cunning, marec 1945) a Doc Savage (The Jonah and the Jap, apríl 1946), Beverly príbeh do Modern Romance).

Beverly bola v nasledujúcich rokoch hlavným živiteľom rodiny; pracovala ako zle platený reklamný autor pre obchodné domy a aby umožnila tvorbu manželovi, zanechala svoju spisovateľskú kariéru. Frank pracoval ako reportér a editor v mnohých novinách na Západnom pobreží (Seattle Star, Oregon Statesman, Tacoma Times) a písal prejavy politikom (naviac spolupracoval s novinami San Francisco Examiner's California Living magazine, pre ktoré pracoval viac ako 10 rokov). Bol tak nezávislý, že odmietal pracovať pre jedného vydavateľa; písal o tom, čo sa páčilo jemu. Bol komentátorom v lokálnych rádiách, živil sa aj ako lovec ustríc, kameraman, pisateľ prejavov a koordinátor kampaní viacerých republikánov a robil dokonca inštruktora pre prežitie v džungli. Takto sa pretĺkali viac ako dve desaťročia.
Po oslnivom úspechu Duny sa stal spisovateľom z povolania (od roku 1972). Nerodilo sa to však ľahko; za román obdržal preddavok 7500 dolárov a po jeho veľkom komerčnom úspechu ďalšie peniaze - v roku 1968 to bolo približne 20 000 dolárov. Hoci to bolo zďaleka najviac, koľko vtedy spisovateľ sci-fi zarobil, nestačilo to stále na to, aby sa stal spisovateľom na plný úväzok. Úspech mu však otvoril mnohé dvere, ktoré boli preňho dovtedy zatvorené: Začal písať pre časopis Seattle Post-Intelligencer (1969 - 1972) a učiť umeleckú literárnu tvorbu na University of Washington (1970-72). Na univerzite sa zapojil do viacerých protivojnových aktivít. V roku 1972 pracoval vo Vietname a Pakistane ako konzultant pre sociálne a ekologické štúdie (jeho pozemky na poloostrove v štáte Washington sa stali ukážkou ekologickej samostatnosti). Následne napísal, režíroval i produkoval televízny dokument The Tillers, založený na jeho práci s Royom Prostermanom v Pakistane, Vietname a ďalších krajinách.[2]

S Beverly mal 2 synov: Briana (1947) a Brucea (1951). Dcéra Penny (1942) bola z prvého manželstva. S Beverly vlastne tvorili spisovateľský tým: pravidelne sa s ňou radil, svoje diela jej čítal a ona mu pomáhala a robila mu editora. V roku 1974 u Beverly diagnostikovali rakovinu a následne postúpila ťažkú operáciu. Žila potom ešte ďalších 10 rokov, no jej zdravie bolo liečbou ťažko podlomené.

Po jej smrti sa ešte tretí krát oženil (1985), jeho poslednou manželkou sa stala Theresa Shackelfordová. Väčšinu života prežil na pobreží Pacifiku v Kalifornií a na Havajských ostrovoch.

Zomrel na následky rozsiahlej embolizácie do pľúcnice počas rekonvalescencie po operácii pre rakovinu pankreasu 11.2.1986 v Madisone, štát Wisconsin. Mal 65 rokov.

Frank spisovateľ

Frank herbert2.jpg

Svoju spisovateľskú kariéru zahájil v roku 1952, teda v 32. roku života, poviedkou Hľadáte niečo? v časopise Startling Stories. Po nej nasledovalo asi dvadsať ďalších, publikovaných v najrôznejších sci-fi magazínoch, avšak krátka próza nebola poľom, na ktorom mal Herbert žať literárne vavríny. O 3 roky neskôr vydáva svoj prvý román Drak v mori (The Dragon in the Sea). Kritika ho prijala dobre (kniha predpovedala celosvetové konflikty ohľadne ťažby a spotreby ropy; získala ocenenie International Fantasy Award), rovnako ako ďalšie romány Zelený mozog (1966), Smer: Prázdnota (1966, otázky kybernetiky), Heisenbergove oči (1966, otázky genetického inžinierstva a nesmrteľnosti), Tvorcovia nebies (1968), Bariéra Santaroga (1968), Stvoritelia boha (1972), Hellstromská kronika (1973; o spoločnosti ľudí podobnom úľu, kde nehrá individualita človeka žiaden význam), Mučená hviezda (????, otázka cudzej inteligencie), Experiment Dosada (1977; kombinácia špionážneho sci-fi thrilleru s témou nadmernej populačnej záťaže a psychických síl), Biely mor (1982; o šialencovi, ktorý vytvoril chorobu zabíjajúcu iba ženy). V 70-tich a 80-tich rokoch pracoval s Billom Ransomom (1945- ) a vytvorili spolu Trilógiu Pandora - The Jesus Incident (1979), The Lazarus Effect (1983) a The Ascension Factor (1988). Trilógia popisovala vzťahy medzi "Bohom chránenou" kolóniou ľudí a natívnymi obyvateľmi planéty Pandora. Jeho posledným románom bol Man of Two Worlds, ktorý napísal spolu so svojim synom Brianom.

"Ak máš hlavu plnú nápadov, mal by si ich použiť. Nenuď svojich čitateľov!" - Frank Herbert

Skutočný úspech sa však dostavil až v roku 1965 vďaka románu Duna. Presnejšie povedané prvá časť Duny vyšla pod názvom Svet Duny už v decembri 1963 v poprednom sci-fi magazíne Analog. Jej tvorba a pridružený výskum mu trvali šesť rokov. Úspech sa nerodil ľahko: prijal ju až 24. vydavateľ - Sterling Lanier z vydavateľstva Chilton. Frank Herbert za román od neho obdržal preddavok len 7500 dolárov. Príbeh potom pokračoval vďaka záujmu čitateľov ako Prorok Duny. V knižnom vydaní Herbert oba diely spojil a nazval ich stručne a výstižne Duna. Pôvodne uvažoval o tom, že by dej umiestnil na Mars, keď sa však myšlienka na román rozšírila o ekologický podtext, vznikla planéta Arrakis, známa ako Duna. Primárny podnet k tomu dala cesta Franka Herberta do Oregonu, kde sa pokúšal napísať článok o projekte Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktorý študoval možnosti kontroly pohybu piesočných dún. Tu urobil svoje rozhodnutie, spomenúc si na to, že naša západná civilizácia vznikla vlastne v púšťach Stredného Východu: "Urobil som to, čo spisovatelia science fiction robia vždy - rozšíril som myšlienku púšte na celú planétu. Znamenalo to, že som sa musel ponoriť do histórie púštnych kultúr; do spôsobov ich prežitia." Viac ako 6 rokov potom Frank Herbert študoval najmä arabskú kultúru, výsledkom čoho je, že mnoho z terminológie Duny používa arabské korene. Na svete bol fantastický, široko rozvetvený a svojim spôsobom vysoko realistický príbeh o púštnej planéte Arrakis s úplným nedostatkom vody a jediným známym náleziskom zvláštneho korenia, ktoré má moc predĺžiť ľudský život a ktoré poskytuje človeku mimoriadne schopnosti. Mal u čitateľov obrovský ohlas. Duna získala v roku 1966 spolu s románom Rogera Zelaznyho ...a volajte ma Konrád cenu Hugo, a v tom istom roku aj historicky prvú cenu Nebula. Román sa stal predobrazom novej veľkej epiky v SF. Predalo sa ho takmer 20 miliónov kusov a bola preložená do mnohých jazykov.

"Mnoho ľudí sa pokúšalo sfilmovať Dunu. Všetci zlyhali. Kedysi som sa k nej pokúšal napísať scenár. Bol mizerný." - Frank Herbert

Duna bola dokonca dvakrát sfilmovaná: v roku 1984 v réžií Davida Lyncha (film uspel v Japonsku a Európe, v USA to bol prepadák) a v roku 2000 ako TV-miniséria v réžií Johna Harrisona. Nešťastný osud postihol pôvodne prvý filmový projekt od režiséra Alejandra Jodorowského, ktorého scenár bol poňatý príliš monumentálne, aby sa na jeho realizáciu podarilo získať dostatok peňazí.

"Alexandro Jodorowsky (El Topo) minul v predprodukčnej fáze svojej verzie pár miliónov dolárov. Dokonca najal Salvadora Daliho ako svojho produkčného dizajnéra. Nič z toho nebolo. Nie som si celkom istý, prečo to odumrelo. Bez preháňania, jeho scenár by musel byť 11 až 12 hodín dlhým filmom. Bol hrubý ako telefónny zoznam. Bol tiež dosť protikatolícky." - Frank Herbert

V marci 2003 malo premiéru filmové spracovanie kníh Spasiteľ Duny a Deti Duny vo forme TV-minisérie pod názvom "Frank Herbert´s Children of Dune".

Frank Herbert svoj úspech rozvinul v piatich pokračovaniach, skúmajúc témy evolúcie ľudstva a jeho skrytých psychických síl. Nevynechal ani hlboké ekologické poučenie: že každá naša akcia vyvolá - často neočakávaný a neželaný - efekt v našom prostredí. Druhý diel vyšiel v roku 1969 pod názvom Spasiteľ Duny. O dlhých 7 rokov sa čitateľom dostal do rúk tretí diel Deti Duny (1976). V roku 1981 vychádza štvrté pokračovanie Božský imperátor Duny. Autor ho síce označil za diel posledný, neodolal však neutíchajúcemu záujmu: o tri roky neskôr nasledovali Kacíri Duny a v roku 1986 Kapitula: Duna.

Predčasná smrť Franka Herberta (príčinou smrti bola rakovina pankreasu) bola pre SF veľkou stratou a zabránila mu ukončiť tento monumentálny epos a osudy jeho predstaviteľov.

Údajne Brian Herbert so svojim otcom koketovali s myšlienkou knihy z obdobia Služobníckeho džihádu, ale pre časové problémy a neskôr Frankovu smrť k realizácií projektu nedošlo...

Budúcnosť Duniverza

Podľa zverejnených informácií boli údajne v roku 1996 objavené dve bezpečnostné schránky, kde Frank Herbert pred svojou smrťou uložil kompletnú osnovu pripravovanej "Duna 7". Na základe týchto poznámok chcú epos dokončiť Brian Herbert a Kevin J. Anderson, ktorí v tom čase už mali rozpracovanú Predohru k Dune: rod Atreidov. Na základe obsahu poznámok došlo vraj v ich diele k viacerým dôležitým zmenám. Ďalšie poznámky k Dune našiel údajne Brian Herbert, keď robil poriadok vo svojej garáži... Nájdené poznámky a zápisky zatiaľ vydať v celku nehodlajú, a zrejme ich nikto nezávislý ani nevidel (aspoň ja som o tom zatiaľ nenašiel žiadnu zmienku).

"Nie je to tak dobré, ako štýl tvorby Franka Herberta, ale je to tak dobré, ako všetko, čo by dnes dokázal napísať hocikto iný." - Brian Herbert o svojich knihách z vesmíru Duny (no comment)

Frankov vlastný životopis

Fotografia je pravdepodobne z Mexika z obdobia nakrúcania Duny Davida Lyncha. Zdroj: www.dunenovels.com

Zaujímavosťou je skratkovitý životopis, ktorého autorom je žena Franka Herberta Beverly. Našiel sa medzi jeho zápiskami niekoľko rokov po smrti a bol vytvorený zrejme tesne pred prvým vydaním Duny:

Vek 45/narodený Tacoma, Wash.
Ex-novinár (Seattle P-I; Tacoma Times; Salem, Ore., Statesman; Santa Rosa, Calif., Press-Democrat; San Francisco Examiner)

Hobby: rybárčenie, plávanie, plachtenie, lietanie.

Ženatý/tri deti/dcéra Penelope; synovia Brian a Bruce. Žena/Beverly

Prvý príbeh napísal ako 8-ročný. Frank: "Bol otrasný."

Prvý príbeh predal ako 17-ročný. Frank: "Pseudonym a vydavateľ zostanú mojim temným tajomstvom. Priznávam iba, že sa jednalo o western."

Veľa cestoval po Latinskej Amerike, vrátane nezabudnuteľnej "služobnej cesty" po Mexiku s Jackom a Normou Vanceovými.

Frank hovorí, že je to dlhé tak akurát, že nikto netúži čítať množstvo stupídnych detailov z jeho života. On je skutočne dosť plachou osobou, ktorá prechádza peklom, keď sa má postaviť zoči-voči davu - a toto je preňho ako postaviť sa davu do cesty.

Čriepky zo života

  • Frank Herbert jedného dňa vošiel len tak do kníhkupectva v San Francisku a začal podpisovať vydania svojich kníh bez toho, aby požiadal o dovolenie predavača. Ten ho považoval za blázna a odmietal uveriť, že je to autor osobne. Až keď si Frank priložil k tvári zadnú stranu obálky jednej z kníh, na ktorej bol vyfotený, predavača presvedčil.


Ocenenia

  • 1966 - cena Hugo a Nebula za román Duna
  • 17.6.2006 - uvedenie do Dvorany slávy Múzea science-fiction v Seattli. [3]


Pozri aj


Zdroje