Norma Cenva

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání


Norma Cenva (pravdepodobne 192 P.G - ), milenka Aurelia Venporta, ktorému dala päť detí. Skutočná autorka návrhu prvej vesmírnej lode Gildy, jej autorstvo však nikdy nebolo verejne známe.


„Keby každý žijúci človek mal predzvestnú schopnosť, bola by na nič. Pretože na čo by sa potom dala použiť?“

Norma Cenva: Filozofický kalkulus (dávne záznamy Gildy, súkromná Rossakova zbierka, PkD:C)


Podľa knihy História Duny: Služobnícky džihád bola Norma Cenva dcérou milenky Aureliusa Venporta, čarodejnice z Rossaku menom Zufa Cenva. Podľa vlastnej matky bola nepodarkom: nemala žiadne telepatické schopnosti, mala trpasličí vzrast (120 cm) a bola celkovo nepekná. Oveľa lepší, takmer bratský vzťah mala so svojim nevlastným otcom, ktorý ju všemožne podporoval.

Bola matematickým géniom. Jej prácu si vďaka Aureliovi Venportovi všimol i Tio Holtzman a prijal Normu ako svoju asistentku v laboratóriách na Poritrine. Tam sa po prvý krát stretla s otrokárstvom, ktoré jej pripadalo odporné a pokrytecké.
K jej prvým nápadom patrila myšlienka prerobiť Holtzmanove rušivé štíty z obrannej na útočnú zbraň, vytvoriť prenosný projektor. Holtzman jej nápady vydával za svoje, no jej to nijako nevadilo: netúžila po sláve ani uznaní, chcela sa len podieľať na vojnovom úsilí proti Omniovi. Snažila sa čo najviac pochopiť fungovanie gélových obvodov mysliacich strojov - len tak sa dalo na ne cielene zaútočiť.


Objavila suspenzorové pole, ktoré bolo neskôr úspešne využité v množstve vynálezov: od osobných štítov, cez luminy až po dopravné systémy. Práca a úspechy zvýšili jej sebavedomie a dokázala sa tak postaviť i svojej slávnej matke, ktorá ju napriek svojim duševným schopnostiam naďalej nebola schopná pochopiť a oceniť. Bola to ona, ktorá predpovedala limitácie osobného štítu, objavu Tia Holtzmana - nezastaví pomaly sa pohybujúci predmet a pri kontakte s energetickou zbraňou dôjde k extrémnemu a náhlemu uvoľneniu energie s masovou deštrukciou okolia. Ohľadne testu dokonca osobne varovala lord Nika Bludda, že pri podcenení preventívnych opatrení by následky mohli byť nepredstaviteľné. Hlboko sa však dotkla samoľúbosti Tia Holtzmana, a ten jej to, že ho obišla, nikdy neodpustil.

Videla na vlastné oči krvavé potlačenie vzbury otrokov na Poritrine, pri ktorej hrali hlavnú úlohu osobné štíty Tia Holtzmanna, i verejnú popravu vodcu vzbury. Postup vládcov Poritrinu hlboko neschvaľovala a tušila, že to celé rozhodne ešte neskončilo.

S Tiom Holtzmanom pracovala spoločne čoraz menej, ich vzťah bol - predovšetkým z jeho strany - stále chladnejší. Jej sa však v mysli začala črtať revolučná myšlienka využitia Holtzmanovej teórie poľa - že by bolo možné nielen zakriviť priestor, tak, ako to robil obranný štít, ale že by bolo možné zakriviť samotný vesmír a vytvoriť tak skratku - spojiť dva body bez ohľadu na vzdialenosti medzi nimi. Rozhodla sa pracovať na tejto myšlienke tajne, aby jej Holtzman neprekážal...


Princíp fungovania lumín venovala svojmu otcovi Aureliovi Venportovi, ktorého firme VenKee Enterprises prinášali ohromné zisky. To neskôr viedlo k súdnemu sporu s lordom Bluddom a Poritrinom, ktorý si na túto technológiu robil nárok. Sama sa vrhla na problém možnosti cestovania zakriveným vesmírom a obetovala tomu viac ako 25 rokov svojho života. Tio Holtzmann ju začal postupne pokladať za bezcennú a obrátil svoju pozornosť na nové sľubné talenty. V roku 185 P.G. presťahoval jej laboratóriá do menšej budovy v blízkosti prístavu pri ústí rieky Isana (v tesnej blízkosti hlučných tovární a obrovských lodeníc na výrobu komponentov pre vesmírne lode) a špecializovaných otrokov, ktorí pomáhali pri výpočtoch, prevelil na iné ulohy.
Norme to však neprekážalo a ďalej sa venovala matematike vyššieho rádu, ktorej okrem nej nikto, vrátane Holtzmana, nerozumel. Zdokonalila Holzmanove ochranné štíty používané na lodiach Ligy, ktoré sa menej prehrievali. Zabránila ďalšej nehode, keď tajne upravila výpočty pri Holtzmanovom objave tzv. „fázovej paľby“, ktorá na milisekundy vypínala štíty sfázované s lodnými zbraňami. Najnovší Holtzmanov projekt falošnej flotily považovala za zbytočné mrhanie prostriedkami.

V roku 176 P.G. konečne našla riešenie - objavila matematický spôsob ako využiť Holtzmanove rovnice k ohýbaniu priestoru a cestám vesmírom. Keďže bola presvedčená o tom, že Tio Holtzman by význam tohoto objavu nepochopil, obrátila sa s jeho realizáciou na Aurelia Venporta, svojho nevlastného otca a jeho Ven Kee Enterprises. Ten ju za cenu podielu zo zisku z predaja lumín vyviazal zo zmluvy s Tiom Holtzmanom - nie pre nápad samotný, ale pre hlboké priateľstvo, ktoré k nej choval. Zároveň sa rozhodol zaplatiť všetko potrebný výskum a náklady na skúšobné plavidlo. Napriek riziku priemyselnej špionáže sa spolu so svojim spoločníkom Tukom Keedairom rozhodli, že Normine laboratóriá zostanú na Poritrine. Budú mať tie najprísnejšie bezpečnostné opatrenia a personál mimo vplyvu lorda Bludda.

Po ukončení prípravných prác na projekte ju Aurelius Venport tesne pred svojim odletom na Arrakis požiadal o ruku. Ona o podobnom vzťahu nikdy ani neuvažovala, jej život bola matematika. Preto ho požiadala o čas na rozmyslenie.
To, že sa postupne dostala zo stredu pozornosti jej vôbec nevadilo. Naplno sa sústredila na prácu na novom motore a politickú manipuláciu a pochlebovanie prenechala Holtzmanovi a jemu podobným. Financovala ju VanKee Enterprises a chránila bezpečnostná služba Tuka Keedaira. Napriek tomu, že jej politické a finančné súvislosti unikali, bola si veľmi dobre vedomá, že jej úspech zmení celé ľudstvo a pretvorí jeho budúcnosť. Nešlo tu iba o porážku mysliacich strojov...

V roku 174. P.G. obsadili na podnet Tia Holtzmana a na pokyn lorda Bludda Dračie gardy výskumnú základňu Normy Cenvy na Poritrine a Norma bola z Poritrinu vyhostená. Medzičasom bola v domácom väzení v Starde. Uvedomila si, ako bola politicky naivná a obávala sa reakcie Aurelia Venporta. Tesne pred vypuknutím krvavého povstania otrokov na planéte bola eskortovaná v starej otrokárskej lodi z Poritrinu na Rossak. Počas letu bola loď napadnutá a zajatá plavidlom riadeným kymekom Xerxom a niekoľkými neo-kymekmi. Norma bola nepredstaviteľne mučená - no vďaka tomu a vďaka vikamu, ktorý mala od Aurelia Venporta s odomkli jej dovtedy spiace duševné sily, dedičstvo generácií selektívneho množenia. Táto nadobudnutá sila jej umožnila zničiť kymeka a - na rozdiel od Čarodejníc z Rossaku - ju dokázala ovládať a preto zostať pri tom nažive. V podstate sa premenila na formu čistej mentálnej energie.
Po zničení kymekov si obnovila svoje fyzické telo v podobe akejsi zmesi všetkých svojich predchodkýň v ženskej línii, ktoré náhle mala možnosť svojimi nadobudnutými schopnosťami vidieť. Výsledkom bolo fyzicky veľmi príťažlivé telo, ktoré nahradilo jej pôvodnú zdeformovanú a zakrslú postavu. Ovládla loď a odletela s ňou na Kolhar, odkiaľ vyslala telepatický signál svojej matke.
Stretnutie s transformovanou dcérou bol pre ňu veľký šok. Ešte väčší šok zažila, keď zistila, že Norma dokáže ovládať ničivé telepatické sily spôsobom, ktorý pre ňu neznamená smrť. A ďalší zažila pri pochopení potenciálu, ktorý by pre Džihád mohol mať objav zakrivovania priestoru - okamžité presuny flotily z miesta na miesto na nepredstaviteľné vzdialenosti a možnosť nečakaných útokov na ktorýkoľvek zo Synchronizovaných svetov.
Norma ju požiadala o pomoc - hodlala začať na Kolhare odznova, postaviť tu s pomocou Čarodejníc z Rossaku tajnú lodenicu. Zufa súhlasila, že uplatní svoj veľký politický vplyv a prezradila jej, že čaká jej mladšiu sestru, dieťa počaté s Iblisom Ginjom. Financie mal zabezpečiť Aurelius Venport, najväčší obchodník Ligy. Ten, nadšený z toho, že prežila sa okamžite vydal za ňou. Norma konečne súhlasí s jeho ponukou na manželstvo a požiada ho, aby s ňou na planéte trvalo zostal. Aurelius jej verí a je ochotný zaplatiť akúkoľvek sumu za splnenie jej sna. Na Kolhare vzniknú obrovské lodenice, ktoré budú stavať lode s jej pohonom.

Stavať sa začalo v roku 173 P.G. a ona Norma na všetko osobne dozerala. Jej nové telo nepotrebovalo spánok a nepoznalo únavu. Okrem toho sa rozhodla otehotnieť a porodiť chlapca. Ten sa narodil v roku 160 P.G. a dostal meno Adrien.

V roku 166 P.G. lodenice na Kolhare vyprodukovali prvé lode zakrivujúce priestor. Norma pre ne vyvinula zložité počítačom riadené navádzacie systémy, pretože žiadny človek nedokázal riešiť tak zložité matematické rovnice. Dávala si pritom veľký pozor, aby nevytvorila nič podobné mysliacim strojom. K týmto systémom mala výhradný prístup iba ona. Napriek všetkému boli straty lodí a pilotov vysoké; finančne však zisky niekoľkonásobne prevyšovali všetky straty. Nanešťastie neexistoval žiaden bezpečný systém; i s použitím najmodernejších technológii bol každý let rizikom. Norma sa snažila nájsť riešenie - jej cieľom bolo poskytnúť plavidlá na boj proti mysliacim strojom, no pre veľké straty by bola úmrtnosť vojakov príliš vysoká.
Napriek obrovským investíciám Liga vznešených ešte o projekte nevedela. Bolo to však iba otázkou času, kedy sa nová technológia stane všeobecne známou. Norma hodlala všetky zásluhy pripísať Aureliovi, nikdy nestála o slávu a moc. Plne dôverovala jeho schopnostiam technológiu presadiť a vyhnúť sa otázkam ohľadne jej podstaty.

V roku 164 P.G. Aurelius Venport a Rada Džihádu podpísali dokument, ktorý mu a jeho dedičom po skončení Džihádu zabezpečoval nezrušiteľný monopol na cestovanie vesmírom pomocou ohýbania priestoru.


Pozri aj


Zdroj