Sarír

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání


Sarír - umelo vytvorená oblasť veľkosti 1500 x 500 km v oblasti vyšších zemepisných šírok Arrakis (južne od Arrakénu). Posledná púšť, ktorá zostala na planéte po ukončení ekologickej transformácie. V jej centre stálo sídlo Božského imperátora Leta II. - Citadela, obklopená umelou priepasťou. Za Sarírom sa nachádzalo Kynesovo more, na severe bol Zakázaný les ohraničený riekou Idaho. Hranice Saríru tvoril i Hraničný val.
Vzdialenosť z Citadely po rieku Idaho je pravdepodobne okolo 30 km.

Citadela bola obrovská budova postavená s plastkameňa. V podzemí sa nachádzala zložitá spleť katakomb s tajnými chodbami a falošnými stenami (časť z nich si vytvoril Leto sám), v ktorej centre pod budovou sa nachádzala guľatá klenutá hala s priemerom 400 metrov a maximálnou výškou 100 metrov. Z tejto haly lúčovito vybiehali 30 metrov vysoké a 20 metrov široké chodby. V katakombách boli uložené pozostatky všetkých predkov Leta II. a všetkých Atreidov, ktorí zomreli od čias Duny, vrátane gholov Duncana Idaha a produktov Letovho genetického programu.
Audienčná sála (pravdepodobne vykladaná zlatým kameňom) sa nachádzala na najvyššom poschodí južnej veže Citadely. Viedli do nej točité schody a iksanský výťah (v centre veže), okná veže boli štrbinovité a hľadeli na juhozápad. Samotná sála mala okná veľké, s výhľadom do púšte.
V severnej veži mal svoje obydlie veliteľ Kráľovskej gardy - ghola Duncana Idaha. Východné a západné krídlo spájala dlhá podzemná chodba so stenami z jantárovo sfarbeného plastkameňa, osvetlená iluminačnými pásmi. Táto oblasť tvorila akúsi napodobeninu síča, kde žili mladšie Rybie hovorkyne.
Na obvodových vežiach Citadely stáli voľne pohyblivé krídla, ktoré slúžili ako jednoduché ale účinné ventilačné zariadenie zachytávajúce chladný vzduch. Citadela bola zničená počas Hladomoru ľuďmi, ktorí si mysleli, že tam Leto II. ukryl svoj melanžový poklad.

Cez Sarír viedla Kráľovská cesta. Sledovala Hraničný val (kde bola široká 500 metrov a lemovali ju kamenné stĺpy vysoké ako dospelý muž) od Citadely na východ cez púšť, k Západnému hraničnému valu, potom sa stočila na juh okolo nej, ďalej cez Zakázaný les, polia Kráľovských plantáží okolo rieky (oblasť bývalého Tanzerouftu), až k Slávnostnému mestu Onn. Viedla vlastne po obvodovej stene Saríru. Počas svojho priebehu prekračovala mostom s plastocele rieku Idaho, pred mostom ústila do rady zákrut. Rieka tu vlastne tiekla v predĺžení rokliny, ktorú prerazil Muad´Dib pri útoku na imperátora Shaddama IV. v dávnej minulosti. Za mostom cesta stúpala k Letovej vyhliadke.

V centre Saríru sa nachádzala Malá citadela - 3000 metrov vysoká výhliadková veža, ku ktorej neviedli žiadne cesty. Bola to unikátna stavba: pri zemi mala priemer 150 metrov a jej základy sa norili do rovnakej hĺbky, ako bola jej výška. Bez schopností Iksanov by sa vôbec nedala postaviť; bola z plastocele a superľahkých zliatin, odolných voči erozívnemu účinku piesku a vetrov. Dalo sa tam dostať iba vzduchom (návštevy), alebo cez tajný tunel, ktorý v dávnej minulosti vytvoril vlastnými rukami Leto II. Použil na to iksanský stroj a výsledkom bol tunel s masívnymi stenami z roztaveného kremičitého piesku, ktorý mal vo vonkajších stenách zabudované drobné bubliny vody, ktorá odradzovala piesočné červy (v čase stavby ich ešte pár žilo). Úplne na vrchole veže bola výsuvná pristávacia plošina pre toptéry a oproti nej (na juhovýchodnom oblúku veže) balkón.