Xavier Harkonnen

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání


Xavier Harkonnen (* cca 224 P.G.), tercero Milície na Salusa Secundus v období Služobníckeho džihádu. Počas masívneho útoku Omnia na planétu bol zástupcom primera Meacha pre miestnu obranu. Celé veliteľstvo bolo počas útoku zničené a Xavier Harkonnen sa tak stal nečakane vojenským veliteľom saluskej Milície. Obetoval obranu hlavného mesta v prospech ochrany generátorov Holtzmanovho rušivého štítu, ktoré boli hlavným cieľom útoku kymekov - ich zničenie by umožnilo priamu inváziu robotických síl na povrch planéty. Útok sa mu podarilo odraziť, utrpel pritom však vážne poškodenie pľúc otravným plynom (ktoré skončilo ich transplantáciou) a skoro úplne stratil čuch a chuť. Za svoju odvahu bol povýšený na tercera I.stupňa.

Krátko po útoku sa vydal na oficiálnu 5-mesačnú inšpekčnú cesta po svetoch Ligy (mal vtedy 20 rokov), po jej ukončení plánoval zasnúbenie so Serenou Služobníčkou.


„Človek, ktorý žiada o väčšiu moc, si ju nezaslúži.“

Tercero Xavier Harkonnen, prejav k saluskej Milícii (HD:Sd)


Muž s tmavohnedými vlasmi, vážnou povahou, sklonom k úprimnosti a čierno-bielym videním sveta. Bol rodený vodca so silnou autoritou a rešpektom, nedokázal však udržiavať bezprostredné vzťahy so svojimi vojakmi. Osirel už ako 6-ročný, keď jeho rodičia (Ulf a Katarina Harkonnenová) a starší brat Piers zahynuli pri útoku pirátskeho kymeka pri návrate z inšpekcie svojich dŕžav na Hagale. Podľa vôle rodičov a vzájomných dohôd oboch rodín bol vychovávaný v rodine Emila Tantora a jeho manželky Lucille.

Dynastická politika ho nezaujímala, sústredil sa na vojenské štúdium. Napriek adopcii rodom Tantor si zachoval svoje meno Harkonnen i všetky šľachtické privilégiá s ním spojené.



„Z určitej perspektívy vyžadujú obrana i útok takmer rovnakú taktiku.“

Xavier Harkonnen, prejav k saluskej Milícii (HD:Sd)


Jeho vzťah k Serene Služobníčke - poznali sa od detstva - prerástol do lásky, plánovala sa svadba (vhodná i politicky). Na oficiálnej zásnubnej hostine však prítomných dostihla správa o páde Giedi Primy do rúk Omnia a jeho Synchronizovaných svetov. Xavier sa tesne predtým vrátil z inšpekčnej cesty po planétach Ligy a považoval pád planéty za svoje osobné zlyhanie.


„Predovšetkým som čestný muž. To chcem, aby si o mne pamätali.“

Xavier Harkonnen, v poznámke k svojim mužom (HD:Sd)


O pár dní neskôr sa dozvie o tajnej akcii Sereny na oslobodenie Giedi Primy a neostáva mu nič iné, len zorganizovať protiútok, aby jej pomohol. K dispozícii mal okrem konvenčných i novú "zbraň" proti kymekom, Čarodejnicu Heomu, a prenosné generátory rušivých štítov Tia Holtzmana. Útok nakoniec skončil - aj vďaka Sereninej misii, ktorá umožnila aktivovať záložné generátory Holtzmanových rušivých štítov - úspešne, Omnius na Giedi Prime bol zničený. Serena však krátko predtým, pri pokuse informovať flotilu o situácii, padla do zajatia a bola transportovaná na Zem, do rúk robota Erasma. Xavier však po víťaznom boji našiel len zničenú stíhačku so stopami jej krvi a považoval ju za mŕtvu.


„Každý z nás ovplyvňuje činy ľudí, ktorých pozná.“

Xavier Harkonnen, v poznámke k svojim mužom (HD:Sd)


Udalosti na Giedi Prima a smrť Sereny ho viedli k tomu, že začal v rámci Ligy vznešených tvrdo presadzovať jednotné vojenské velenie, silnejšiu koalíciu planét, a vystupňovaný boj proti Synchronizovaným svetom. Žiadal do boja zapojiť Nepripojené planéty a vytvoriť tak pre Ligu nárazníkovú zónu. Bol presvedčený, že ľudia musia na Omnia zaútočiť, a nie len reagovať na jeho výpady.
Prázdnotu v jeho duši po Serene začala pomaly vypĺňať jej sestra Okta, ktorú tri mesiace po domnelej Sereninej smrti požiadal o ruku. Zároveň bol v tom čase povýšený na segunda. Svadba sa konala za niekoľko týždňov po tom (sedem mesiacov po tom, ako s ním Serena počala dieťa, o ktorom nevedel).


„Riziko sa zmenšuje s tým, ako stúpa naša viera v ostatné ľudské bytosti.“

Xavier Harkonnen, prejav k vojakom (HD:Sd)


Po svadbe sa natrvalo presťahoval do sídla Služobníkov na Salusa Secundus. Dlho sa tam však nezdržal a s časťou flotily odletel na Poritrin, kde sa na lode inštalovali obranné štíty - nová zbraň Tia Holtzmana. Okta už bola tehotná a dieťa sa malo čoskoro narodiť.
Pri testoch odhalil, že časť štítov inštalovaných otrokmi bola úmyselne chybne namontovaná, preto sa rozhodol planétu opustiť a štíty nechať nainštalovať odborným vojenským personálom. Krátko nato tam vypukla vzbura otrokov, ktorú sa však miestnym silám podarilo rýchlo potlačiť.


„Dokonca aj to, čo očakávame, môže byť strašným šokom, pokiaľ sme sa držali nitky nádeje.“

Xavier Harkonnen (HD:Sd)


Pri hliadke na hranici Gama Waiping sa dozvedá o prílete Sereny na Salusa Secundus. Správa, že je živá a že ich dieťa bolo zabité mysliacimi strojmi, ho veľmi rozrušila a rýchlo sa vrátil na planétu. Oznamuje jej, že je ženatý s jej sestrou Oktou, a že už spolu majú dieťa. Bol presvedčený, že je mŕtva... Iblisovi Ginjovi a Vorianovi Atreidovi, ktorí ju priviedli na Salusu, nedôveroval - prvého považoval za zbabelca, druhého za zradcu.
Vzbura na Zemi skončila genocídou - ľudia boli strojmi do posledného vyvraždení. Ako odpoveď navrhol Xavier Harkonnen porušiť tisícročne tabu - sterilizovať planétu Zem atómovými zbraňami. A Parlament Ligy, hoci zhrozený z likvidácie kolísky ľudstva, nakoniec uznal, že genocída si žiada rovnakú odpoveď - i za takúto cenu. Nakoniec tento útok odsúhlasil a o 4 mesiace nato bol i vykonaný - viedol ho segundo Xavier Harkonnen a zo Zeme sa stala spálená planéta bez života. Útok vyšiel Ligu draho - značná časť Armady bola pri ňom zničená. Nečakanou cenou však bolo získanie kópie Omnia Zeme, ktorá sa počas bojov pokúsila o útek z planéty a padla do rúk Voriana Atreida.

Počas cesty naspäť na Salusa Secundus sa z Voriana Atreida a Xaviera Harkonnena stali priatelia. Za úspešný útok mu Parlament Ligy udelil najvyššie vyznamenanie - Čestnú medailu. Zároveň Serena oboch požiadala, aby zabudli na lásku k nej a sústredili sa na nadchádzajúci boj.

Krátko po vypuknutí džihádu sa mu podarilo prekaziť druhý útok mysliacich strojov na hlavné mesto Salusy Secundus, Zimiu. V roku 187 P.G. presadil stavbu monumentálnych pamätníkov obetiam Džihádu na Salusa Secundus a Giedi Prima.


Písal sa rok 177 P.G., 25. rok Služobníckeho džihádu. Primero Xavier Harkonnen viedol diplomatické jednania s izolacionistickými zenšíitmi na planéte Anbus IV, o ktorú zvádzali boj Armada Ligy vznešených pod vedením Voriana Atreida a mysliace stroje Omnia. Jeho čiernobiele videnie sveta sa časom len posilnilo. Keď vďaka sabotážam zenšíitov zlyhal pôvodný bojový plán, neváhal obetovať sväté mesto Darits, aby zastavil inváziu na planétu.
Fáza likvidácie vesmírnej flotily nad planétou však dopadla pre Xaviera katastrofálne. Podarilo sa síce falošnou bojovou flotilou postavenou na Poritrine zmiasť senzory vesmírnej flotily strojov, ktorá - presvedčená, že nemôže zvíťaziť - sa dala na ústup. Do boja sa však nečakane zapojili i lode kymekov na čele s Agamemnonom a podarilo sa im zajať jeho nevlastného brata Vergyla Tantora (ktorého krátko nato umučili).

Jeho pohľad na Veľkého patriarchu Iblisa Ginja bol realistický - v podstate mal rovnaké ciele ako Xaviér, avšak neváhal pre ne využiť i morálne pochybné cesty. Uvedomoval si, že Serena tento aspekt Iblisovej povahy nevidí.

Plánovaný útok na Iks (176 P.G.) považoval (na rozdiel od svojho priateľa Voriana Atreida) za opodstatnený a sám sa ponúkol, že ho povedie. Tak sa i stalo a v roku 175 P.G. viedol útočnú flotilu s posilami pre rebelov. Zoznámil sa počas letu s Ginázskym žoldnierom Jool Noretom. Xavier sa ho snažil presvedčiť, aby svoje bojové techniky predával ďalej, aby učil bojovníkov Džihádu. Jool Noret to však odmietal, jeho cieľom bolo ničiť mysliace stroje a hrdinsky zahynúť, aby tak vnútorne odčinil vinu za smrť svojho otca.
Noretovi sa podarilo atómovým výbuchom zničiť planetárneho Omnia, no vesmírnu obranu riadil naďalej riadil jeden z kymekov (Xerxes). Hoci stroje mali značnú prevahu, Xavier sa rozhodol v boji pokračovať. Pred nevyhnutnou porážkou flotilu zachránil nečakaný útok „tajnej zbrane“ Iblisa Ginja, dlho stratenej Titánky Hekaté (jej totožnosť bola vtedy pre stroje i ľudí záhadou, vedel o nej iba Iblis Ginjo, s ktorým uzatvorila tajnú dohodu o pomoci).

V roku 174. P.G. sa mu narodila tretia dcéra Wandra. V tom istom roku sa spolu so Serenou Služobníčkou a Radžídom Sukom zúčastnil prehliadky orgánových fariem na Tlulaxe.

Xavier ďalej pokračoval v boli proti Synchronizovaným svetom, chránil ľudské kolónie a útočil na robotické sily, kde sa len dalo. Oporou mu bola jeho rodina na Salusa Secundus, kam sa po každom výpade vracal.

V roku 165 P.G. bol spolu s Vorianom Atreidom a delegáciou dôstojníkov a vojenských poradcov Serenou Služobníčkou vyslaný na Kolhar. Na jej rozkaz tam mali prevziať v lodeniciach vedenie a dozerať na prestavbu Venportových lodí zakrivujúcich priestor na vojenské plavidlá. Dlho sa tam však nezdržal a pokračoval s Aureliom Venportom a Zufou Cenvou na Zimiu, kde chcel Venport dojednať podmienky zmluvy o poskytnutí Kolharských lodeníc armáde Džihádu a zabrániť tak krachu svojej spoločnosti.


Pozri aj


Zdroj