Serena Služobníčka

Z Herbert's dune
Verze z 23. 7. 2009, 16:50, kterou vytvořil >Historik (iskra džihádu)

Serena Služobníčka ( - ), politička Ligy vznešených, dcéra miestokráľa Maniona Služobníka a Lívie Služobníčky; mala o 2 roky mladšiu sestru menom Okta a brata Freda.

Bola to pekná žena s levandulovými očami a jantárovými vlasmi, so schopnosťami presvedčiť ľudí o svojej pravde. Milovala kvetiny a úspešne ich pestovala.


„Len ľudia s obmedzenou mysľou nevidia, že definícia slova „nemožnosť“ je „nedostatok predstavivosti a zanietenia“.“

Serena Služobníčka (HD:Sd)


Po smrti svojho brata Freda sa u nej vystupňovala snaha pomôcť ostatným ľuďom a začala sa naplno venovať politike a charite. Chcela ukončiť otroctvo, ktoré existovalo na niektorých planétach Ligy a bojovala za rovnoprávnosť všetkých jej obyvateľov. Bojovala za prijatie Nepripojených planét do Ligy. Tieto jej názory sa však nestretávali s príliš veľkým pochopením a boli považované za prejav jej politickej naivity. Osobne sa venovala humanitárnej pomoci:


„Tí, ktorí žijú len napoly, sa dožadujú toho, čo im chýba..., ale odmietajú to, ak je im to ponúknuté. Obávajú sa dôkazu svojej vlastnej nedostatočnosti.“

slová pripisované Svätej Serene Služobníčke (PkD:C)


Jej vzťah ku Xavierovi Harkonnenovi - poznali sa od detstva - prerástol do lásky, plánovala sa svadba (vhodná i politicky). Na oficiálnej zásnubnej hostine však prítomných dostihla správa o páde Giedi Primy do rúk Omnia a jeho Synchronizovaných svetov. Tento útok ju vyburcoval k ďalšiemu apelu v Parlamente, kde neúspešne požadovala okamžitú odvetu a pokus o oslobodenie planéty. Keď protiakciu zamietla Liga, rozhodla sa ju tajne podniknúť a financovať sama.
Giedi Prima mala záložnú stanicu s generátormi Holzmanových rušivých štítov na ostrove v severnom mori. V čase pred inváziou bola tesne pred dokončením a stroje ju po dobytí planéty nenašli. Serenin cieľ bol uviesť generátory do chodu. Keď sa však dostala so svojou skupinkou na miesto, zistila, že sú v rozostavanejšom stave, ako si myslela - a Armada Ligy mohla doraziť každú chvíľu. Rozhodla sa teda, že sa jej vydá naproti a informuje ju o prebiehajúcom postupe prác. Pri pokuse o nenápadný odlet z planéty však padla do rúk kymeka Barbarossu, ktorý ju poslal na Zem, do rúk Erasmovi. Pri prílete sa prvý krát stretla s Iblisom Ginjom a zároveň zistila, že je tehotná. V tom istom čase ju Xavier a Liga vznešených definitívne vyhlásili za mŕtvu.


„Neverím, že existuje niečo ako „beznádejná záležitosť“ - sú iba také, ktoré nemajú dostatočne oddaných stúpencov.“

Serena Služobníčka, prejav k Parlamentu Ligy (HD:Sd)


Erasmus jej bol od začiatku odporný a jeho zvedavosť týkajúca sa ľudstva zvrátená a neprirodzená. Jej vzdor ho však evidentne fascinoval. V 6.mesiaci tehotenstva spoznáva Voriana Atreida - sprvoti znechutená jeho oddanosťou k Omniovi, neskôr prekvapená jeho naivitou, zasieva do jeho mysle pochybnosti o dokonalosti strojovej existencie. Erasmus naďalej skúma jej správanie a Serena sa snaží docieliť lepšie podmienky pre jeho otrokov. Jej meno sa čoskoro medzi nimi rozchýri.


„Život je súčet síl, ktoré vzdorujú smrti.“

Serena Služobníčka (HD:Sd)


V zajatí porodila syna, ktorému dala meno po svojom otcovi - Manion. Podľa Erasma mu však venovala prílišnú pozornosť a to narušovalo jeho pozorovania. Keď malo dieťa 6 mesiacov, odstránil Serene maternicu, aby sa už podobná situácia nemohla opakovať. Serenu to však uvrhlo do zúfalstva a nebola ochotná s Erasmom diskutovať tak, ako si to on predstavoval. Nad vodou ju držal už iba malý Manion.
Erasma stále viac nenávidela a rozhodla sa o ňom zistiť čo najviac, aby mu mohla ublížiť. Tajne sa votrela do jeho pokusných laboratórií, kde na vlastné oči videla zverstvá, ktoré robot označoval za „pokusy“. Vtedy sa rozhodla, že utiecť nestačí - že ho treba zničiť. Erasmus ju však sledoval a vniknutie do laboratória mu dalo zámienku na zabitie jej syna. Jej statočný a neúspešný boj o jeho záchranu sledoval Iblis Ginjo a smrť dieťaťa bola poslednou kvapkou, ktorá vyvolala ním tajne pripravovanú vzburu otrokov. Zároveň to bola udalosť, ktorá zapálila plamene Služobníckeho džihádu.


Pozri aj


Zdroj