Rozhovor s prof. Willisom E. McNellym (1969)

Profesor Willis E. McNelly nahral a prepísal rozhovor, ktorý urobil s Frankom Herbertom a jeho ženou Beverly Herbertovou v roku 1969 a poslal ho do Turecka v roku 1997.

Profesor McNelly vyhlásil, že tento text môžeme použiť spôsobom, aký uznáme za vhodný. Tak sme sa rozhodli tento rozhovor prepísať a publikovať. (A ja voľne preložiť – Historik) Originálny text má 46 strán, ale 32. strana sa stratila. Za tento problém sa ospravedlňujeme.

---

California State College, Fullerton

ÚČASTNÍCI ROZHOVORU:

ODPOVEDAJÚCI: Frank Herbert (FH) a jeho žena, Beverly (BH)

PÝTAJÚCI SA: Willis McNelly (WM)

PREDMET ROZHOVORU: Herbertove sci-fi romány "Duna" a "Spasiteľ Duny"

DÁTUM NAHRÁVKY: 3. február 1969

DÁTUM PREPISU: február – apríl 1970

DÁTUM PREKLADU: marec – apríl 2002

WM: Táto magnetofónová nahrávka vznikla 3. februára 1969, v dome Franka Herberta vo Fairfaxe, štát Kalifornia. Frank a jeho žena Bev tu sedia so mnou, Dr. Willisom E. McNellym z Cal. State English Department, Fullerton, Kalifornia; sedíme tu, rozprávajúc sa o science fiction. Frank Herbert, ako všetci viete, je autorom "Duny" a mnohých ďalších sci-fi románov. Frank, som zvedavý, či nám povieš niečo o začiatkoch "Duny". Začal si už trochu skôr a hovoril si, že by si tú prapôvodnú myšlienku dokázal vypátrať.

FH: Áno. Tá predstava vznikla z článku (chystal som sa napísať článok, ktorý som nakoniec nikdy nedokončil) o kontrole piesočných dún. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že Spojené štáty sú priekopníkom v hľadaní spôsobov, ako kontrolovať ich pohyb. A začalo to práve tu vo Florence, v štáte Oregon. Existuje pilotný projekt U.S. Forest Service, ktorý bol tak úspešný, že si ho boli pozrieť a kopírovali ho experti príbuzných sekcií z Chile, Izraela, Indie, Pakistanu, Veľkej Británie a viacerých ďalších krajín…

WM: Viem, šiel som toto leto popri pobreží Oregonu a ty si sa pred rokom zmienil, že sa s tým začalo a čo sa tu stalo. Pamätám si cestný uzáver z tejto príčiny, hneď na juh od Columbia River, teraz to je Oregon State Park…

FH: Tak je, Florence je odtiaľ dosť na juh.

WM: Juh.

FH: Je to približne centrálne pobrežie Oregonu; oblasť, kde bola piesočná duna hnaná vetrom cez diaľnicu Highway 1. Táto diaľnica bola preto často zablokovaná a lesná správa tu založila testovaciu stanicu. Mala zistiť, ako by sa mohol tok tejto piesočnej duny kontrolovať. A tak začala moja fascinácia. Piesočné duny ma očarili, pretože som bol vždy fascinovaný myšlienkou čohosi malého expandujúceho do makrokozmu alebo niečoho, čo až na rozdiel v čase, rýchlosti prúdu a miere entropie, je podobné inému, na prvý pohľad nepríbuznému. Napríklad rieke...

WM: Mimochodom, kedy to bolo?

FH: Oh, bolo to v roku 1953. Bolo to značne…

WM: Pred 15 rokmi, viac-menej…

FH: Áno. Bolo to dávno. Piesočné duny sú podobné vlnám na vode; sú iba pomalšie. A ľudia, ktorí s nimi zaobchádzajú ako s tekutinou, sa ich naučia kontrolovať.

WM: Inými slovami, mechanika tekutín.

FH: Tak je. Mechanika tekutín, ale s pieskom. A keďže ma celá táto myšlienka veľmi zaujala, začal som piesočné duny skúmať. Ďalším logickým krokom bol prechod od dún k púšti. Údaje som zhromažďoval takým spôsobom, že som si začal postupne budovať kartotéku. Už dlho vopred som videl, že mám oveľa viac materiálu ako iba na článok, oveľa viac ako iba na krátky príbeh. Takže v skutočnosti som presne nevedel, čo vlastne mám, ale mal som obrovské množstvo informácií a cesty vedúce na všetky strany, po ktorých sa dalo vydať a získať ich ešte viac. A ja som ich sledoval…

FH: Na druhej strane som skončil so všetkým ostatným. Ale… teda, začal som doplňovať svoju kartotéku, ktorú ti neskôr ukážem, a výsledkom bolo zistenie, že mám niečo mimoriadne zaujímavé o ekológií púšte. Od toho bol pre spisovateľa sci-fi už iba krôčik k úvahe: Čo keby som mal celú planétu, ktorá by bola púšťou? Z histórie náboženstiev vieme, že ich mnoho vzniklo v púštnych oblastiach. Počas môjho štúdia púšte som sa preto rozhodol spojiť tieto dve veci dohromady. Aj preto, že si myslím, že príbeh by mal mať viac ako jednu dejovú líniu. Román som postavil na technike vrstiev a samozrejme na náboženstve a náboženských ideách, ktorými môžeš hrať proti sebe. Teraz hovorím o povrchu…

WM: To je pravda.

FH: Nehovorím o spôsobe, akým sú udalosti vrstvené…

WM: …v samotnom románe.

FH: Správne. Áno. O spôsobe, akým je v príbehu postava z rôznych dôvodov zobrazená… bol to iba zárodok nápadu, ale takto to začalo.

WM: Začalo to teda pred pätnástimi rokmi. Čo si urobil alebo aká príčina ťa priviedla od piesočných dún Oregonu a ekologického pozadia k rozhodnutiu použiť, povedzme arabskú mystiku ako ďalšiu protikladnú predstavu figurujúcu v románe?

FH: Hmmm, samozrejme, pri štúdiu piesočných dún sa okamžite dostaneš nie iba k arabskej mystike, ale aj k mystike Navahov, pôvodných obyvateľov Kalahari a všetkých...

WM: Pôvodných obyvateľov Kalahari?

FH: Áno, k púšti Kalahari, k pôvodným čiernym obyvateľom a spôsobu, ako využijú každú kvapku vody. Nemôžeš sa pri ľuďoch, ktorí žijú v takomto type prostredia iba pristaviť: musíš pokračovať k tomu, aký vplyv má prostredie na ľudí a naopak ako ľudia na prostredie sami vplývajú. Chcem povedať, že ak by si chcel, mohol by si sa pozrieť na tú záležitosť s pobrežím Oregonu úplne zjednodušene a povedať: Áno, piesok pokrýva diaľnicu a to je zlé, tak...

WM: …tak zasadíme určité trávy, to zastaví pohyb piesku a to je dobre.

FH: A to je všetko, chápeš, to je všetko. Ale ak začneš prenikať do mechanizmu, akým U.S. Forest Service tento projekt vybudoval a všetku tú vnútornú politiku, ktorá sa do toho nepochybne zapojila… Poznám iba časť… ale viem dosť, aby som bol presvedčený, že za tým bolo určite trochu viac… Z toho by si pravdepodobne mohol vytvoriť príbeh, príbeh typu "hlavného prúdu". Ale ja som vyrazil iným smerom, z dôvodov svojich sci-fi sklonov a dôrazu na ekológiu. Dlhý čas som veril, že človek sám ovplyvňuje svoje prostredie... človek zo Západu.

WM: Domnievam sa, že dokážeme vidieť iba to, čo je okolo nás: vezmime si jednoduchý problém piva, ktoré sa zvyčajne plnilo do fliaš, a ktoré sa nakoniec rozpadli; potom sa plnilo do plechoviek, ktorých polčas rozpadu bol 50 rokov; a teraz sa plní do hliníkových plechoviek. Tie, ako vieme, sú prakticky nezničiteľné a tak postupne poškodzujeme...

FH: Pokiaľ nie sú v slanej vode…

WM: …Áno, dobre teda, ale výsledkom je postupné poškodzovanie nášho životného prostredia.

FH: Plast je materiálom, ktorý… vieš, Bev a ja sme boli minulý rok pri pobreží Washingtonu. A dokonca aj v tejto nedotknutej oblasti, pôvodne veľmi primitívnej, kde žili kmene Mawka, dole medzi kusmi naplaveného dreva na tejto takmer nedotknutej pláži, nájdeš často, príliš často, modré, oranžové, zelené a biele plastové nádoby… Purex, Ivory Soap … a tie sú prakticky nezničiteľné. Oni tam sú... plávajú...

WM: Hmmm, človek je teda z tvojho pohľadu bytosťou, ktorá je z ekologického hľadiska deštruktívnou, rozvratnou silou.

FH: Máme sklon myslieť spôsobom typickým pre západnú kultúru... Uvedom si, že hovorím o človeku zo Západu.

WM: Áno.

FH: Máme sklon si myslieť, že dokážeme nad prírodou zvíťaziť matematickými prostriedkami; nazbierame dostatok informácií a podmaníme si ju. Podmaňujeme si prírodu. Je to vízia človeka hľadiaceho jediným smerom. Ak by si takéhoto Západniara mohol rozrezať na dve časti, tá zadná by bola slepá.

WM: Bev, vec, ktorú si pred časom v rozhovoroch o smrti planetárneho ekológa zvlášť zdôrazňovala je, že je to v "Dune" veľmi dojímavá scéna, myslím že si povedala ...veľmi dojemná...

BH: Áno, a tiež som cítila, že je to veľmi závažná pointa. Točila sa okolo toho značná časť príbehu: ako ekológ zahynul. Domnievam sa, že bolo veľmi dôležité, že ho zabila planéta.

WM: Napriek tomu, že planéta… Mám na mysli, napriek tomu, že ekológ bol technicky schopný podmaniť si všetko...

BH: Leží tam, umierajúc...

WM: Umierajúc, a…

BH: A pochopiac všetko, čo sa mu vlastne stane.

WM: Presne.

BH: Oveľa viac, než by mohol ktokoľvek ďalší, umierajúci v púšti, pochopiť. Úplné porozumenie… Myslím si, že sa tá scéna stala oveľa hroznejšou, práve faktom, že kompletne porozumel…

WM: To, že vedel, čo sa mu stane a porozumel tomu a technicky bol schopný to ovládať.

BH: Vedel, že ho to dostane.

WM: Áno.

FH: Bolo to samozrejme urobené zámerne… je to bod obratu celej knihy, ale… ústredný bod, dalo by sa povedať … a celá skutočnosť, že Kynes, ktorý bol v mojej konštrukcií knihy človekom Západu, vidí všetky veci, ktoré sa mu práve dejú, automaticky, sa nedá oddeliť od faktu, že je stále časťou systému; je ním poznamenaný. Nežil s ním v súlade, vstúpil do vlny, ktorá ho zavalila.

WM: A my znečisťujeme našu atmosféru, znečisťujeme naše rieky, znečisťujeme naše pláže, pretože, okrem iného, nechápeme princípy ekológie.

FH: Dobre, ekológia, ako niekto povedal… a ja to používam… nespomínam si… Rád by som prispel, ale nespomínam si, kde som na to narazil… Prečítal som viac ako dve stovky kníh ako pozadie pre svoj román… niekto povedal, že ekológia je vedou o pochopení následkov.

WM: Spomínam si.

FH: Rozkošné vyjadrenie! A, samozrejme, sme… každý z nás, ako jednotlivec, je produktom všetkého, čo sa mu prihodilo. A toto sa stalo mne a zasiahlo mňa a tak som to použil, pretože, čo sa mňa týka, bolo jedným zo zámerov príbehu zobraziť následky nášho pôsobenia na planétu, na naše životné prostredie.

WM: Takže máš množstvo síl, ktoré planétu ovplyvňujú. Hovoríš, že máš sily fremenov, máš sily rodu Atreidov... ?

FH: Atreidov.

WM: Atreidov. A máš mimoplanetárne sily Vesmírnej Gildy a celého Impéria, ktoré sa tiež na tejto planéte ovplyvňujú.

FH: Meno tejto hry je moc.

WM: Áno.

FH: To… tak je to i dnes; hráme túto hru so žetónmi menom peniaze a hovoríme o zákonoch ponuky a dopytu a podobne. Zákon ponuky a dopytu tu bude tak dlho, dokiaľ budeš mať aspoň jeden spôsob výmeny, ale len čo získaš ďalší prostriedok výmeny, ako trebárs moc, potom tento zákon dostane iné tempo, iný rytmus.

WM: Možno ťa bude zaujímať informácia, že… v skutočnosti hlavnou otázkou poslednej skúšky pre môj sci-fi kurz minule… pred dvomi týždňami bolo… požiadať triedu o preskúmanie efektov moci v jej rôznych formách, zneužitiach a použitiach v dvoch hlavných dielach, ktoré čítali počas semestra a… teraz si spomínal moc ako názov hry, ktorá sa dotýka Arrakis...

FH: Áno. Ako vidíš, človek Západu predpokladal, že ak máš... že všetko, čo potrebuješ na riešenie akéhokoľvek problému, je dostatok sily, moci, a že neexistuje problém, ktorý by sa tomuto prístupu nepodvolil, dokonca aj problém našej vlastnej ignorancie.

WM: (Smiech)

FH: Ktorý treba rovno vyhodiť von oknom, pretože je to stupídny predpoklad a základný omyl prístupu človeka Západu k životu. Nehovorím, že by sme to mali urobiť okamžite a osvojiť si vendettu...

WM: Hoci to možno nemusí byť zlý nápad.

FH: Nie, potrebujeme to, čo nazývam vedou múdrosti.

WM: Uvažujem o veciach, ktoré potrebujeme... a v románe je to v istom zmysle naznačené... ale potrebujeme v našich mysliach zreteľne odlíšiť... v mysliach človeka Západu... etické normy a morálny život. Morálny život je predmetom zmeny, je to zákon, atď., atď., atď., ale etická norma sú tie veci, ktoré musíme robiť, pretože sú správne bez ohľadu na zákon.

FH: Sú abstraktné.

WM: Sú abstraktné … sú zhrnutím a ak si spomínam, tento konflikt medzi morálnymi a etickými normami vidíme v určitých situáciách aj v "Dune"... prinajmenšom by som ich mohol extrapolovať...

FH: Áno. Ale morálna norma, ako som ju videl v "Dune", bola niečím, čo je ľuďom vnútené ich životným prostredím.

WM: Áno.

FH: Myslím si, že je to rovnako stabilná vec, ako počet žien, ktoré muž vo svojej kultúre dokáže uživiť hmotnými statkami, ktoré má, alebo ktoré dokáže preniesť z jedného miesta na druhé... s prihliadnutím k miestnemu morálnemu kódexu, ...ktorý v spoločnosti vybudujeme. Vidíme to aj u nás, napr. v našom kočovníckom a pastierskom pôvode... vidíme všetky druhy morálnych príkazov, ktoré z neho vyrastajú a ktoré dnes logicky akceptujeme... Nepokúšam sa ich očierňovať...

WM: Áno.

FH: Ale týmto spôsobom dokážeme vystopovať ich pôvod. Práve on je zdrojom morálnych zákonov. Etický zákon kráča iným smerom a hovorí, že ja, mysliaci živočích, chápem, že logické následky týchto morálnych činov sú také a také a že by som mal možno radšej jemne modifikovať morálny zákon vyšším zákonom etickým...

WM: Objavil som, že v jednom z ... alebo v niektorom z vnútorných konfliktov, ktoré sužujú Paula, že etická norma, ktorú vidí ako jednu z vyhlásených absolútnych právd, je v protiklade k zákonu morálnej potreby a tieto sa v ňom zrážajú... sú to pnutia, ktoré v Paulovi existujú a spôsobujú podľa mňa tú hĺbku jeho charakteristiky, ktorú bežne v normálnom sci-fi románe nenájdeš.

FH: Samozrejme si trafil klinec po hlavičke, to je spôsob, akým bol vytvorený Paulov charakter. Bol to konflikt medzi absolútne platnými pravdami a nevyhnutnosťou zmeny.

WM: Áno.

FH: A…

WM: Tak ako som to zachytil.. ako som to čítal, je to takmer existenciálna potreba.

FH: To je pravda, absolútna pravda. Absolútne.

WM: (Smiech) Jéj, vďaka!

FH: Vidíš, to je spôsob ako ukázať, dalo by sa povedať, omyl absolutizmu.

WM: Dokonca aj byť absolutistickým vo veciach neabsolútnych, pretože Paul je celým týmto problémom sužovaný. (Even to be absolute about being non absolute, because Paul is bothered with that very problem.)

FH: Správne.

WM: Aký absolutistický môže byť a ešte... vo svojich vzťahoch k podriadeným, napr. k Stilgarovi, ak je príliš absolutistický, stráca... vieš... on získava... ako si to dal do románu?... on videl... on vidí stratu priateľa a vznik uctievača. Ja...

FH: On získava...on stráca priateľa a získava uctievača.

WM: Uctievača. Áno; a tento druh konfliktu: ak je príliš absolutistický tu a neabsolutistický tam alebo v potrebe... keď sa kmeň pokúša Paulovi vnútiť zrejmú nevyhnutnosť zabiť Stilgara a on s kmeňom diskutuje o jednom z ich pravidiel, aby...

FH: Morálne…

WM: Áno, správne.

FH: Morálne pravidlo.

WM: Morálne pravidlo.

FH: A vidíš, ako sa morálne pravidlo vyvinulo z potrieb ich prostredia.

WM: Áno. Presne.

FH: A on im teda dal etické pravidlo.

WM: Áno, a tento konflikt v Paulovi ďalej pokračuje a to podľa mňa prispieva k určitým vyšším dimenziám, ktoré tiež normálny sci-fi román nemá. Dobre, začal si to v ´53, začal si s výskumom a plnením šanónov faktami a extrapoloval si ich na púštnu planétu. Povedz mi ďalej niečo o samotnom procese tvorby.

FH: Dobre, bola to prvá kniha, kde som skutočne začal pozorne implementovať myšlienky o budovaní rytmu príbehu.

WM: Vysvetlil by si mi to, prosím, trochu viac?

FH: Vysvetlím. Budem presný a môžem použiť analógiu v poézií, ktorá je nám obom blízka, ale je použitá iba ako analógia...

WM: O.k.

FH: Vieš, ako zvoliť dané slovo v básni tak, aby si určoval jej rytmus?

WM: Poznáš…

FH: Spôsob…

WM: …Hopkinsovu báseň "The Windhover?" Ak nie, neskôr ti ju zoženiem a ukážem ti, ako tu jedno slovo absolútne ovláda celú báseň.

FH: Áno; stáva sa to v mnohých básňach.

WM: Mnohých básňach…

FH: Áno, báseň dostane určitý fixovaný rytmus. Zmenou frazeológie, vložením slov, môžeš tento rytmus zmeniť; môžeš ho spomaliť, zrýchliť. V próze to existuje tiež. Myslím si, že je celkom ľahko obhájiteľné, že za prvé, dĺžka vety, za druhé, modifikujúce vety…

WM: Pestrosť štruktúry vety, pravda.

FH: Pestrosť vetnej štruktúry… všetky tieto faktory riadia tempo čítania... tichého alebo nahlas... a ja pracujem ústami, pretože si myslím, že jazykom sa oveľa skôr hovorilo ako sa ním písalo a domnievam sa, že text nevedomky stále prijímame ako ústnu správu.

WM: To je niečo, o čo som sa chcel pokúsiť so svojou triedou... čítať úryvky z "Duny" nahlas. Aj som to urobil... používam to ako štandardný nástroj, keď učím Joycea alebo Yeatsa, či Elliota... Čítam úryvky z ich diel nahlas.

FH: Bolo to urobené úmyselne, aby sa rýchlosť reči riadila dĺžkou, variabilitou a slovami vety...

WM: Anglosasština.

FH: Riadil som jej rýchlosť, preto mám do príbehu úmyselne zabudovaných mnoho rytmov: jedným je dlhodobý rytmus... a v minúte sa dostávame na koniec knihy. Ja... koniec je explóziou, veľkou explóziou. Úmyselne. Zaujímavé je, si to všimlo množstvo ľudí. Chcel som povedať...

WM: Považoval som to za čistú akciu, takmer za akciu pre akciu.

FH: Áno.

WM: A možno príliš dramatickú a, však vieš: "dejiny budú o nás hovoriť ako o manželkách". Takmer som zvolal aaaach! Ale ty to voláš veľkou explóziou. Takto som o tom nerozmýšľal.

FH: Chcel som ovinúť príbeh okolo neho samého, ale dvomi veľmi špecifickými spôsobmi. A zjavne neobmedziť spôsob jeho obratu. Ak to robíš... ak použiješ jeden spôsob, ktorý poznáš...

WM: Iste…

FH: Strčil som tam trochu zábavy cielenej na typ osoby, ktorá vidí veci vždy verbálne a musí o nich písať a zaznamenávať ich. Históriu všetkého, čo sa stane. Nežije ňou, zapisuje ju.

WM: Áno. To je práve to, čo teraz robíme.

FH: Áno. Ale my máme dobrú...

WM k BH: Povedz to ešte raz, prosím.

BH: Človek, ktorý nikdy nič nevidí inak, ako cez hľadáčik svojho fotoaparátu. Vidí celý svet cez toto malé štvorcové okienko.

FH: Lovec obrázkov.

WM: Správne.

FH: Áno; tak som si chcel z toho urobiť na konci taký malý výsmech a ty si vyvodil, že je to spracovanie čistej akcie.

WM: Áno. A v skutočnosti to je obmedzený pohľad; spracovanie čistej akcie...

FH: Správne. A vytvorením boja muža proti mužovi medzi Paulom, ktorý je extrémne komplexnou postavou a tou takmer schématickou postavou...

WM: Ktorá je v mnohých ohľadoch Paulovým protikladom.

FH: Presne.

WM: Je náprotivkom, v klasickom význame slova.

FH: Ale v tomto okamihu sa stáva tak... tak nemožná vec, tak neskutočná vec; stáva sa absolútnym diablom.

WM: Áno.

FH: Vidíš, a tak otáčame celú vec späť cez príbeh. Počas tvorby tempa príbehu tu bola ďalšia vec, spočiatku veľmi pomalá. Koitálny rytmus idúci celým príbehom.

WM: Čo?

FH: Koitálny rytmus.

WM: O.K.

FH: Veľmi pomalé tempo, postupne stúpajúce a na konci som ho rozsekol v neprerušiteľnom bode, takže osoba čítajúca príbeh skĺzne mimo neho. Vedel som, že som bol v tomto úspešný, pretože ľudia ku mne prichádzali a hovorili, že chcú viac a...

WM: Povedal som členom môjho krúžku, že napriek mnohým spôsobom, ktorými je "Duna" uspokojujúca, ja ju považujem za neuspokojivú, pretože je v nej tak veľa nezodpovedaných otázok; neuzavrieš otvorené osudy povedzme Paulovej sestry, dokiaľ si neprečítaš ... čo je to?... "Lovkyňu tisícok svetov" (smiech)... túto úchvatnú malú... malú poznámku pod čiarou od princezny Alie. Ale... alebo viaceré ďalšie veci. Celá otázka Vesmírnej gildy a ako to, že to bol takýto spôsob… vieš...

FH: Nechaj... nechaj ma niečo vyskúšať...

WM: Dobre.

FH: Teraz sú iné dôvody, prečo príbehy zostávajú v pamäti. Ja hovorím o príbehu v klasickom zmysle, kde rytieri idú od hradu k hradu, aby si zarobili na svoje jedlo.

WM: Dobre.

FH: Zábava…

WM: Iste.

FH: Príbehy, na ktoré sa spomína sú tie, ktoré zapália iskru v tvojej mysli, tak či onak. Je to podobné mlynskému kameňu. Dotknú sa ťa a vyletia iskry.

WM: Mohlo by to byť niečo podobné Millerovej „Tale of Chaucer“ alebo „Sir Gawain and the Green Knight“, ak dovolíš?

FH: Áno, samozrejme.

WM: Alebo by sme mohli citovať tisícky ďalších príkladov, ako “Ostrov pokladov“ alebo niečo iné. Iskry sú tu.

FH: O.k.

WM: Rozumiem tvojmu názvu.

FH: Všetci máme príbehy, ktoré pokračujú potom, ako ich dočítame. Ako deti si môžeme spomenúť na hranie sa na „Ostrov pokladov“…

WM: Alebo na Toma Sawyera…

FH: Alebo Toma Sawyera…hocičo z nich. Pamätáme si, ako sme sa ich hrali. Príbehy ostali s nami... postavy a ich konflikty, ich radosti, ich hry, všetky zostali s nami.

WM: A to roznietilo iskry našej vlastnej predstavivosti a preto sme boli potom aktívni v kreatívnej hre.

FH: To je úplne presné! Pokračovali sme a rozprávali príbeh podľa seba... WM: Áno.

FH: V „Dune“ som to preto urobil zámerne. Chcel som človeka, ktorý si sám vytvorí všetky tie úžasné lety fantáziou a predstavivosťou. Chcel som, aby... nemal si mať Vesmírnu Gildu podrobne popísanú... práve len tak, aby si vedel o jej existencií. A množstvo ľudí, ktorí si to sami dotvoria.

WM: Áno.

FH: Vybudujú si to vo svojich vlastných mysliach. Iskry vyleteli.

WM: Bene Gesserit. Celá ich mystika atď. je relatívne neobjasnená. Prečo chcú najviac zo všetkého Kwisatza Haderacha?

FH: Meno hry je moc.

WM: Áno, a ony ju chcú. To... to to do istej miery vysvetľuje, ale...

FH: Oni chcú moc špecifickým spôsobom. Vieš, vždy som bol prekvapený vyhlásením alebo nálepkou psychologickej vojny. Nemôže tam byť niečo ako psychologická vojna…ak vytvoríš tak silnú psychologickú zbraň, že je deštruktívna voči akémukoľvek potenciálnemu nepriateľovi, zničí ťa spolu s ním... je to dvojsečný meč bez rukoväte a ak ho chytíš tak pevne, aby si ho mohol niesť, tak sa...

WM: Je to sebadeštruktívne.

FH: Áno.

WM: Tak to by sme mali variantu teórie lorda Actona: moc korumpuje darcu i prijímateľa, oboch absolútne...

FH: Správne. Acton to pochopil.

WM: Pozoruhodné. Nemyslel som na... kto korumpuje moc...

FH: Bene Gesserit to chápe. Vidíš, ako sa držia v pozadí.

WM: Áno, to je pravda.

FH: Chcú držiteľa moci, ktorého dokážu ovládať.

WM: Chápem…pre ne s bezpečím.

FH: Správne. Je to bezpečnostné zariadenie a povedal som to mnohými spôsobmi; nie iba takto, nie iba takýmto očividným spôsobom, ale naznačoval som to so všetkými jeho obmenami, pretože je za tým oveľa viac. Mohli by sme o tomto aspekte diskutovať mnoho hodín.

WM: Áno. Napríklad celkový postoj Ctihodnej Matky Gaius Mohiamovej… Gaius Heleny Mohiamovej... áno, chápem ako by sme mohli…mnohé aspekty…rád by som…Rád by som to preskúmal o niečo neskôr v niektorej z náboženských konštrukcií.

FH: Predtým než vstúpime do…

WM: O.k.

FH: Poviem ti niečo. Minulý mesiac som prednášal na Sonoma State; otázka, ktorá vzbudzovala najväčšiu pozornosť... niekto sa spýtal, že čo je to za nezmysel kontrola ľudí hlasom?

WM: (Smiech)

FH: Zdalo sa, že panuje pomerne veľká zhoda s názorom, že je to nemožné. A tak som povedal, že veď to predsa celý čas robíme.

WM: Samozrejme, že robíme!

FH: A je pre mňa ohromujúce, že by hocikto mohol spochybniť tento fakt našej existencie. Ale oni to neboli schopní pochopiť, tak som povedal: Dobre, dám vám príklad. Popíšem vám jedného muža. Toho muža poznáte. A dám vám úlohu ovládať ho hlasom potom, čo vám ho popíšem a vy ho spoznáte. Povedal som, že je to muž, ktorý bol v I. svetovej vojne seržantom, po vojne sa vrátil domov do svojho malého mesta na stredozápade, oženil sa s láskou zo svojho detstva a prebral otcov obchod, vychoval dve deti, ktoré nechápal... a ktoré nechápali jeho... Vstúpil do VFW a légie, chodil na každý piknik a zhromaždenie, žil podľa dvojitého metra (myslel si to). Teraz chcem, aby ste ho cez telefón, čisto iba hlasom, priviedli do šialenstva.

VŠETCI: (Smiech)

WM: Cink! Cink! Cink!

FH: A akýkoľvek z ďalších sto tisíc variantov.

WM: Áno, pravdaže, pravdaže.

FH: Najjednoduchšia vec na svete. To, čo tu hovoríme, je...nakreslil som iba hrubú karikatúru.

WM: Samozrejme!

FH: Ale hovoríme, že ak poznáš jedinca dostatočne dobre, ak poznáš podstatu jeho predností a slabostí, že len spôsobom, ktorým moduluješ svoj hlas, slovami, ktoré vyberáš...

WM: Intonáciou…

FH: Čímkoľvek…

WM: Čímkoľvek.

FH: Áno, tak. Môžeš ho ovládať. A ak to dokážeš urobiť hrubým spôsobom, očividne to po zdokonalení môžeš robiť oveľa jemnejšie a v politike sa to tak robilo neustále.

WM: A je to mimochodom jedna z techník, ktorú sci-fi používa. Ponúka možnosť, ktorá dnes skutočne existuje a možné aplikácie, ktoré z nej vyplývajú snáď ešte viac upresní.

FH: Veda o kontrole hlasom.

WM: Áno. Presne.

BH: Neexistuje slovo v sémantike, kde tieto správy, ktoré objasňujeme...?

FH: Metaspráva.

BH: Metaspráva.

WM: Metaspráva.

FH: Je to v sémantike veľmi uznávaná vec... Hayakawa používa príklad: Niekoho si prvý krát stretol, možno na obchodnej schôdzke, na konferencií, zoznámite sa a rozprávate sa spolu. Vymieňate si názory a na konci povieš: “Musíme ísť spolu niekedy na obed.” Na základe toho ti tento partner na budúci týždeň zavolá alebo ty zavoláš jemu a pôjdete spolu na obed; vie, že predpokladáš, že zavolá a túto obednú schôdzku navrhne. Druhým príkladom tej istej formulácie je, že partner uvidí, že to znamená: „Dovidenia, nezáleží mi na tom, či ešte budeme niekedy spolu hovoriť.“ Ale je to tá istá formulácia.

BH: A obaja sú slušní.

FH: Obaja sú slušní.

WM: Oh, áno.

FH: A to je metaspráva.

WM: Áno… skrytá správa v správe, a tak ďalej...

FH: Áno.

WM: Áno, dokážem to pochopiť. Keď čítam tvoj román, nemám problém porozumieť otázke hlasu, pretože mi, okrem ďalších vecí, dal komplexný pohľad na otázku komunikácie a spôsobov dorozumievania na viacerých úrovniach, akou je napr. Paulova komunikácia preliatím slzy... to je u fremenov akt komunikácie na veľmi vysokej úrovni…, rovnako komunikácia hlasom alebo mečom alebo desiatkami rôznych spôsobov, ktoré všetci neustále používame, aj teraz, v tejto miestnosti. Pozri, ty komunikuješ pomocou... v určitom zmysle takým spôsobom, že obaja sa na mňa dívate, keď hovorím, sledujete Franka a magnetofón, sledujete, čo robím s rukami. Toto všetko sú druhy komunikácie; rovnako ako ja, robíte to aj vy tisíckami rozličných skrytých spôsobov. Nemal som s tým v románe problém a myslím si, že je to dosť dobré. Čítali ste niekedy román “Nostromo” od Conrada?

FH: Nie.

WM: Moja reakcia na tento román mi veľmi pripomínala reakciu pri prvom čítaní “Duny”. Myslím, že “Nostromo” je jeden z… ak nie pravdepodobne najväčším Conradovým románom… je s určitosťou jeho najväčším umeleckým úspechom, rovnako ako jeho najhlbším... a pristihol som sa, že pri čítaní „Duny“ som myslel na “Nostromo”.

FH: Teraz mi nezostáva nič iné, iba si ho prečítať. (Smiech)

WM: Chcem povedať, že si zaslúži veľmi vysoké hodnotenie, pretože “Nostromo” je - koniec koncov - vytvorením celého vesmíru. Existuje tam štát Casteguana v Strednej Amerike. Existuje tam istá vec v Strednej... v tejto krajine, ktorá každého ovplyvňuje a je ňou existencia gigantickej bane na striebro. A toto striebro korumpuje každého v krajine, takým či onakým spôsobom. Korumpuje Britov, ktorí striebornú baňu obhospodarujú; korumpuje neskorumpovateľného “Nostroma”, nášho muža, ktorý je tu obrazom národného hrdinu; korumpuje každého; úplne ovláda krajinu; a v spôsobe, akým sú títo ľudia vo vzájomnom vzťahu vzhľadom k problému striebornej bane, vidím veľmi silné paralely medzi “Dunou” a “Nostromom”. To je jedna z vecí, ktorou som argumentoval medzi mojimi vlastnými krajanmi...že sú neschopní vidieť, že niečo podobné “Nostromovi” je vo veľmi reálnom zmysle druhom sci-fi. Vytvorili sme mýtickú krajinu, založenú na realite, kde ľudia reagujú istými spôsobmi na veci, na ktoré by sme mi mohli reagovať inak. Ale ako bolo povedané predtým, tak ako fremeni reagujú na...

FH: Oh, áno, je to moje tvrdenie, ktoré najmä v “Dune”…a “Duna” je ukážkou tohto rysu, že samotný muž sa chystá zmeniť. Zmenili sme sa (navonok), ale naša zmena... skutočná základná (vnútorná) zmena je pozvoľný proces. Nevidím to ako rast či pokrok, chápem to ako druh entropie a rast komplexity. Ale je to tak pomalý proces... že za tisícky rokov by sme stále mali rozoznávať emócie, reakcie, všetky tieto veci a definovať akýkoľvek súbor síl, ktoré dokážeme popísať: baňu na striebro, geriatrické korenie, existenciu určitých tvrdých línií kontroly moci a komunikácie...

WM: Možno príliš zjednodušene povedzme ako Harkonneni verzus Atreidi.

FH: Áno.

WM: Rody…

FH: Áno. Máš tu klasický feudálny systém.

WM: Áno, iste.

FH: Tvrdím, že feudalizmus je prirodzený stav ľudských bytostí… nie, že by to bol jediný stav, alebo že je to správny stav... že je to iba spôsob, ako sa organizujeme. Mojim obľúbeným príkladom sú bobry Berlínskeho múzea. Počul si niekedy o nich?

WM: Nie.

FH: Moje…čísla sú zrejme zlé, ale je to v tomto poradí… Pred 2. svetovou vojnou žilo v Berlínskom múzeu viacero bobrích rodín. Boli to európske bobry. Žili tu pre čosi, chovaní v zajatí v klietkach asi 70. bobrích generácií. Prišla II. svetová vojna a bomba niektorých z nich oslobodila. Čo urobili? Vyšli von a začali stavať priehrady.

VŠETCI: (Smiech)

WM: Wow! Wow!

FH: Kmeňová organizácia…feudalizmus je kmeňová organizácia…

WM: Oh, áno.

FH: A to je to, o čom hovorím. Kmeňová organizácia je prirodzenou organizáciou ľudstva. Máme sklon k nej tiahnuť.

WM: Myslím, že by sme mohli z tejto teórie ďalej vychádzať a povedať, že máme v našej spoločnosti oveľa viac feudálnych alebo kmeňových stránok, než by sme si mysleli. Myslím si, že existencia feudálneho zriadenia rímskych katolíkov, ktoré trvá dodnes, je druhom dôkazu o ktorom hovoríš.

FH: Hipíci sú toho dôkazom.

WM: Áno.

FH: Všimni si organizáciu, ktorú vytvorili. Je to kmeňové spoločenstvo.

BH: Obchodný úrad je feudálny.

FH: Áno. Firma je feudálna.

BH: Možno univerzita?

WM: Oh, áno, samozrejme; katedra angličtiny, veľmi pravdivé!

VŠETCI: (Smiech)

FH: Samozrejme, tento pohľad je zjednodušený.

WM: Áno.

FH: Komplexnosť a variácie témy sú mnohopočetné, ale sú tu základy, kostra a túto kostru môžeš rozpoznať. Takto som teda postavil situáciu v “Dune”, kde prirodzený vývoj viedol ku klasickému feudalizmu - a to z veľmi špecifického účelu. Chcel som, aby boli jasné línie moci.

WM: Áno. Ale v istej dobe boli feudálne línie moci extrémne komplikované. Nechcem ti odporovať, ale...

FH: Nie, ja rozumiem, o čom hovoríš. To je to, prečo tvrdím...

WM: Ale, zatiaľčo oni boli jednoduchí, boli (línie?) jednako len viacúrovňové, ako si to naznačoval s barónom Harkonnenom a podobne. Všetky tieto veci okolo vzťahov Impéria... to.. chceš sa vrátiť späť do 14-teho...13-teho...14-teho storočia v Anglicku, k Vojne ruží.

FH: Nie. Mal som na mysli zjednodušiť ich tak, aby boli v tomto zmysle rozoznateľné každým, kto má základnú predstavu o histórií.

WM: Presne. Léno malo nakoniec systém vzájomne sa prepletajúcich záväzkov.

FH: Áno. Situácia spätnej väzby.

WM: Presne. A záväzok, ktorý mám na mysli, je druh loajality, ktorú Gurney Halleck dal Paulovi alebo Paulovmu otcovi.

FH: Loajalita k rodu.

WM: Áno, samozrejme plus “Ja som legitímny vojvoda Atreides.”

FH: Áno.

WM: A na úplnom konci románu, keď hovorí k sardaukarovi... vyslov to...

FH: Sardaukar.

WM: Áno, veľmi zaujímavé. Viem, že moji študenti si užili veľa zábavy pátraním po pozadí (smiech) fremenov tak ďaleko do histórie, ako to zo stôp, ktoré si nechal v románe dokázali. Na svoje radostné prekvapenie zistili, že fremeni boli kedysi pravdepodobne na Salusa Secundus a objasňuje to časť ich kultúry, ktorou sú. Ďalej bolo pre nich veľmi zaujímavé stopovanie životného cyklu šaj-hulúda, pretože ty si túto vec vo svojich dodatkoch celkom nedokončil.

FH: Samozrejme, veď čo tu mám dokončovať? Poznáme informáciu o prírodných cykloch… v našom vlastnom prostredí je vnímanie vzájomných závislostí v mnohých oblastiach dosť povrchné, ale to my vieme… vieme, že potrebuješ… vytvoriť veľké oblasti piesku, prachu a ja neviem, čoho ešte, že potrebuješ kolobeh vody... nejaký, v každom prípade…tak sme vytvorili veľké množstvo tvorov, ktoré pre to určíš... celkom logicky... a oni to robia. A ja som určil, že v jednej fáze ich životného cyklu bude pre nich voda jedom. Tento fakt vidíme i na planéte Zem, keď tvor v určitej fáze svojho vývinového cyklu dokáže žiť v jednom prostredí, ale toto prostredie ho už v inej vývojovej fáze zabije. Komár anofeles je dobrým príkladom. A podnecuje to predstavivosť, možnosť preniesť tento fakt klasickým sci-fi spôsobom ďalej; povediac, že za iných okolnosti a na inej planéte, by nejaký tvor mohol vytvoriť analogický spôsob vývojového cyklu… ale prebiehalo by to trochu inak... a je tu tiež ďalší element šaj-hulúda. Šaj-hulúd má – okrem iného – v histórií špecifickú funkciu; špecifickú divo žijúcu brutálnu funkciu. Je to nemysliaca beštia. Je to čierna beštia. Je zosobnením býka v aréne…

WM: Mystika čiernej...

FH: Tajuplnosť...a to je...tu je.

WM: Ja som nikdy…čierna beštia má významy, ktoré som jej nikdy nepripisoval. Možno je to moje nesprávne prebratie z terminológie. Je to mýtické zviera. Je to typická beštia... je to to, o čom si hovoril? Je to to, čo si mal na mysli čiernou beštiou?

FH: Typická beštia… to je správne. A vytvoril som ju klasicky, typickú čiernu beštiu, žijúcu v podzemnej jaskyni a chrániacu zlatý poklad.

WM: Rozumiem. OK., fajn. Dobre, je to drak Beowulfa, ktorý žije v jaskyni.

FH: Áno.

WM: Strážiac zlato.

FH: So zlatou dýkou.

WM: Presne. Mimochodom, L. Frank Baum to použil v jednej zo svojich kníh o krajine Oz…použil draka strážcu, hromadiaceho a strážiaceho zlato.

FH: To…to je to, čo som do knihy vložil. Je to podobné…

WM: A zlatom sa samozrejme stala geriatrická melanž.

FH: Správne.

WM: V inom zmysle.

FH: Áno.

WM: Čo som si kedysi dal dokopy... jeden z mojich študentov prišiel na to, že geriatrické korenie je pravdepodobne defekované šaj-hulúdom...

VŠETCI: (smiech)

WM: …jedným z jeho vývinových štádií, alebo to možno bolo...nie, nie...nie defekovaná látka vôbec, tak...nie, nie, boli to vajcia a to je možno príčina, okrem iného, prečo boli strážené.

FH: …áno, a…a ja som to urobil úmyselne. …hodnota dobrého príbehu v zábavnom slova zmysle je ako veľa sa toho povie... ako veľmi sa to začne zamotávať.

WM: Iste.

FH: Tak si začal tvoriť svoj vlastný príbeh.

WM: A v tomto zmysle tu neexistuje správna odpoveď na finále... povedzme, na kompletný životný cyklus šaj-hulúda.

FH: Áno. Chceš ma k tomu dotlačiť? Chcem povedať, že mám na mysli...

WM: Mal si to na mysli?

FH: Áno, ale…

WM: Chystám sa to na minútu vypnúť... (prestávka v nahrávaní)...

WM: Dobre, sme znovu späť. Rozprávame sa o archetypálnych (typických) znakoch v „Dune“... odbočme teraz od témy...

FH: Dobre, poďme na chvíľu k pokračovaniu.

WM: Áno.

FH: To je vec, ktorá by podľa môjho názoru mala byť realizovaná. Campbell pokračovanie zavrhol. Jeho argument bol, že som v pokračovaní z Paula vytvoril anti-hrdinu a on svoj časopis postavil... som...príliš to zjednodušujem... Ale podstata je skutočne a úplne presná... že svoj časopis založil na hrdinoch. Môžeš svoj príbeh obmedziť na jedinca a preto sa príbeh začína narodením a končí smrťou. Ale ak manipuluješ s väčšími masami...

WM: Parametre sú oveľa širšie.

FH: Pravda...tak, ako je to i v knihe.

WM: Áno.

FH: Preto v ňom chýba normálny koniec. Je to iba miesto, kde svoj príbeh zastavíš. A mimochodom, jednou z príčin, prečo som ho v “Dune” takto zastavil, je úmysel vytvoriť hybnú silu...

WM: K okamihu triumfu a potom...

FH: Aby si potom vykĺzol z príbehu a prestal ním byť tiesnený.

WM: Áno, rozumiem. Ale ak som pochopil Jungove archetypálne znaky (Jungian archetypal patterns), kroky jeho hrdinu Lorda Raglana… prečo sa “Duna” zaoberá viac-menej len prvými pätnástimi z nich... Neviem o pokračovaní nič iného, okrem tých pár slov, ktoré si mi povedal, ale bol by som ochotný predpovedať, že ak nasleduješ predlohu, archetypálnu predlohu hrdinu, prejde mnohými z vecí, ktoré Lord Raglan vo svojej predstave predostrel. Koniec koncov, niektoré... Paul má zomrieť. Je iba otázkou ako a za akých okolností; pravdepodobne ako výsledok niektorého z tlakov, o ktorých sme sa rozprávali. (Tento odstavec je preložený skutočne hrubo – rozhovor sa zrejme točil okolo odborných literárnych pojmov, ktorým som nerozumel. Pozn. prekladateľa.)

FH: Áno, viacerých z nich, a jedným je, samozrejme, tlak predpovedania.

WM: Áno.

FH: Predpovedanie.

WM: Paul nikdy nevidel okamih svojej smrti, ale mal z toho vždy obavy.

FH: Áno... áno, správne... vložil som mu to do hlavy, nápad, ktorý vysvetľujem... že... vieš... keď sa rozprávaš s priemerným človekom, on povie, “Oh, keby som len mohol vedieť všetko, čo sa stane zajtra, nebolo by to nádherné?”

WM: Oh, iste.

FH: V skutočnosti nechce vedieť všetko, čo sa stane zajtra; to je presne to, čo som urobil Paulovi. Logicky to rozvíjam a v pokračovaní dôjde k tomu, že Paul je fyzicky oslepený...je bez zraku… Myslím si, že to je to, čo Campbell zdôrazňoval, skutočnosť…

WM: Oh, prichádza anti-hrdina a to je... to je... áno.

FH: Áno. Ale on... je to Paul. Je fyzicky slepý ale jednako vie všetko... všetko...čo sa má stať. To už raz predtým prežíval. Pomysli, aké to je nudné, ale súčasne mysteriózne a hrôzostrašné...

WM: Áno.

FH: Paul koná veci, ako vytrhnutie mikrofónu z vojakových rúk a vysielanie rozkazov okamžite po nehode, pri ktorej prišiel o svoje oči... a zdraví ľudí na chodbe, ktorí ho míňajú. …samozrejme to malo za následok vytvorenie toho desivého božského obrazu medzi ľuďmi v jeho okolí, ale tiež to dávalo tušiť ich obrátenie proti nemu, pretože ak vám nejaká osoba skutočne robí tento druh vecí, chcete sa jej zbaviť takým či onakým spôsobom.

WM: Oni ho ukrižovali.

FH: Áno.

...

WM: A ja som si vždy lámal hlavu nad Oidipovskými (Oedipal) aspektmi románu.

FH: Oh, sú tam.

WM: Ale nepoďme do nich práve teraz. (smiech)

FH: Sú tam a úmyselne.

WM: Áno.

FH: …nie…je to môj názor…Myslím si, že mám pravdepodobne pravdu.... že problém, ktorý mal Campbell, nebolo, že som mal anti-hrdinu, ale že som zničil jedného z jeho bohov.

WM: Och.

FH: Chápeš…kôli predpovedaniu a ESP.

WM: Oh, samozrejme! S Campbellom to je…vieš…očividné!

FH: Je to zrejmé, ak poznáš časopis a jeho úvodníky.

WM: Áno, iste. Čítam ho od roku 1940.

FH: V poriadku. Vieš, že je absolútne lojálny tejto myšlienke (hrdinov) a ja nie som... Ja sa s ním nehádam, len hovorievam, že je to jeho spôsob pohľadu a bráni veľkej dávke zábavy na... vadí ani nie tak zábava ako to, že to spôsobuje veľkú dieru v teórii, ktorá...

WM: To je…áno.

FH: „To by mohlo byť super vedieť všetko, čo sa stane zajtra.“

WM: A tak to odmietol, ha?

FH: Áno. Tak to odmietol.

WM: Nie je to zaujímavé?

FH: Ale Galaxy po tom hneď skočilo a zaplatilo Campbellovu cenu.

WM: Ha! Dobre, dobre, dobre. Siahaš na ďalšiu Nebulu? (smiech)

FH: Neviem. Dokonca som nikdy nemyslel na Nebulu ani prvý... Nenapísal som to s tým úmyslom.

WM: U-ha.

FH: Môj hlavný záujem je porozprávať dobrý príbeh. A to skutočne je.

WM: Áno. Oh, mohli by sme sa trošku vrátiť späť a…povedz nám viac o románe, o tom ako sa rozvíjal v tvojej mysli.

(…)

FH: U-huh.

WM: Ako som povedal.

BH: Je to niečo ako kráľovský med, kráľovský nektár.

FH: Nie, spôsob, ako som na to hľadel je trochu odlišný, ale… korenie je v prítomnosti… mŕtveho… červa.

FH: To sa stáva…semeno nového cyklu života.

WM: O.k. Áno. V tomto zmysle je to takmer orgazmické.

FH: Správne. Áno.

WM: Pravdepodobne zámerne.

FH: Áno.

WM: Zaujímavé. Dobre, ak sa teda môžeme vrátiť späť a rozprávať o... trochu viac o tvorbe románu od - povedzme - roku 1953, o vznikajúcich nápadoch a tvojich zakladačoch a tak podobne... venovali sme sa tomu iba chvíľu... chvíľu predtým.

FH: Nie som si celkom istý…

WM: V dátumoch…

FH: V dátumoch. Oni…oni ma nezaujímajú.

WM: Nie.

FH: A...ja som oveľa viac zaujatý aktuálnou stránkou, ktorá leží predo mnou.

WM: Dobre. Ako dlho…ako dlhý bol teda proces písania od času, kedy začal, dokiaľ... povedzme... času, kedy si...

FH: Máš na mysli aktuálny fyzickú činnosť písania?

WM: U-huh.

FH: Asi dva roky.

WM: Asi dva roky a napísal si to, keď si bol v Mexiku?

FH: Nie.

WM: Oh.

FH: Napísal som ho tu.

WM: Tu?

FH: U-huh. Ale mal som nápady i v Mexiku…boli pridané k ostatným. Hovorili sme o dvoch rozdielnych veciach, zbieraní dát...

WM: Dáta a fyzický proces písania.

FH: A fyzické sedenie pred papierom a skutočným dávaním príbehu naň. Je to takmer zhodné s plnením kontajnera.

WM: Chápem. V tom čase bol román už takmer hotový...

FH: Áno.

WM: Zaujímavé…Harry Harrison podrobne popisuje svoj štýl písania na páske, ktorú som s ním urobil pred niekoľkými mesiacmi. Pracuje v kuse povedzme od 12:30 poobede do 5:00 ráno, pretože nápady formujúce sa v jeho mysli sa akosi stávajú predĺžením jeho prstov na písacom stroji a tak... každé prerušenie, či už zvonením telefónu alebo klopaním jeho ženy na dvere alebo hocičím iným spôsobí rozbitie myšlienky, ktorá sa práve transformuje na papier.

FH: Bev je v tejto otázke ku mne veľmi ohľaduplná. Drží...

BH: Spisovateľove deti sú vždy… učia sa chodiť po špičkách a pýtať sa: “Otecko píše?” V skutočnosti im nemusíš hovoriť, aby boli ticho. Prehlásiš, že ich otec píše a... je ticho.

WM: Aký je teda tvoj rozvrh?

FH: Hmmm, to je rôzne…závisí to od toho, čo práve robím… či píšem pre časopis… ale všeobecne sa to podobá tomuto: Prídem domov okolo piatej; Bev je už tu, keď nepracuje, tak ako to bolo posledné týždne. Má v tom čase pripravené jedlo. Hodinku si pospím a potom pracujem do jednej hodiny do rána. Potom to zabalím, ale niekedy, keď je príbeh silný, vstanem skoro ráno a píšem…vstanem o piatej ráno alebo tak a píšem hodinu alebo dve pred odchodom do San Fransisca (do redakcie časopisu?).

WM: Áno.

FH: Je to vec, ktorej chcem uniknúť, aj keď dokážem písať osem hodín denne a nevidím žiaden dôvod, prečo by som nemal robiť to, čo ma baví... písať, keď chcem písať. Nepredstavujem si zabezpečenie svojho živobytia pomocou sci-fi v zmysle písania iba tohoto žánru, pretože mám tiež ďalšie oblasti záujmu.

WM: Áno.

FH: Napríklad sa chystám urobiť nonfiction knihu o znečistení vzduchu. Tento ekologický problém ma skutočne chytil... následok niektorej z činností, ktoré páchame na našej planéte. A nemám to na mysli v podobe „zavrieť to a odhodiť“ klasického konzervatívca…inými slovami, vrátiť sa späť do pralesa. Nemyslím to tak, ale existujú cesty ako žiť s našou planétou a nie proti nej. To je postoj, ktorý by sme mali rozvíjať a to je postoj...

WM: Ďakujem vám, Mr. Kynes. (smiech) Pardot Kynes.

FH: Ale je to môj názor.

WM: Iste.

FH: To…je to niečo, čo by malo byť hlboko zakorenené do nás už od detstva.

WM: Ako len moja žena miluje rozhovory s mojimi deťmi: „Plniace pero nie je skrutkovač!“

FH: Veľmi dobré. (smiech)

WM: A každá vec má svoj vlastný účel, načo môže byť a...a ak nesprávne použiješ určitú vec, obráti sa a uštipne ťa. Plniace pero pri pokuse prinútiť ho pracovať ako skrutkovač zničíš a my podobne rýchlo ničíme náš vzduch, našu vodu, našu planétu.

FH: Našiel som to… hovoril si o ekonomike písania a predaja... ”Duna” urobila… zarobila pre nás v tomto okamihu od začiatku predaja okolo $ 15.000.

WM: To zahŕňa i predaj…koľko to bolo… ôsmich kapitol Campbellovi?

FH: Správne.

WM: Mimochodom, v Analog-u som to nečítal. Prvý krát som čítal tvoje dielo v knižnej podobe. Koľko z toho sa objavilo v…

FH: Takmer všetko.

WM: Takmer všetko.

FH: U-huh. V skutočnosti, v určitom zmysle, trošku viac, pretože tam boli na začiatku rekapitulácie, synopsy.

WM: Oh, áno. Napísal si ich ty?

FH: Áno, napísal. Spôsob, ako... som objavil... to robilo niečo medzi 5 a 7 tisíc dolárov v... v prvých dvanástich mesiacoch predaja, a záviselo to na tom ako ďaleko a koľko kusov si predal. Pritom som zistil, že s mojou vlastnou prácou to bude pokračovať v zarábaní dlhý čas. Dostali sme pár stoviek dolárov za “Dragon In The Sea” ...minulý rok.

WM: Je to pravda?

FH: Áno. Starý drak.

WM: Áno. Je to stále jeden z mojich favoritov. Stále jeden z mojich favoritov.

FH: Stále sa predáva. Predáva sa nádherne v Japonsku.

WM: Rozumiem tomu tak, že hovoríš japonsky?

FH: Nie.

WM: Nie? Kde som to len počul?

FH: Nie, Ja- ja nehovorím japonsky. Dokážem trochu čítať ich idiogramy.

WM: Ach tak.

FH: Ach tak. (smiech) Ale ja som vyrástol s japonskými Američanmi na pacifickom severozápade v oblasti, kde ich bolo veľké množstvo.

WM: Áno.

FH: Miesto menom Fyfe medzi Seattlom a Tacomou a...

WM: To je takmer pri slávnom Tunwater. (smiech)

FH: Áno, je to na sever od Tunwater. (smiech) Ah, fanúšik Oly…keby som to bol vedel, priniesol by som pivo. Mimochodom, máme tu aj iné víno. Dal by si si...?

WM: Nie, chystám sa nejaký čas zostať pri káve, vďaka. Budem celú noc čítať.

FH: Dobre, tak ako tak som s nimi vyrastal a jedol japonské jedlá a viem pár fráz.

WM: Áno. Naučil som sa dosť…(nahrávanie pozastavené)…

WM: …dobre, hovoril si o svojich spisovateľských plánoch pre budúcnosť. Hovoríš, že pokračovanie “Duny” bude niekedy na konci tohoto roka?

FH: Alebo skôr.

WM: Alebo skôr.

FH: Možno v októbri, možno skôr. Existuje tu otázka, či požiadam o krátke posunutie termínu a nie som si istý, že každý s tým súhlasí a možno že je najlepšie...mám na mysli, že nie som...

WM: Áno.

FH: Ja som si iba myslel, že by bol dobrý nápad z viacerých príčin ho publikovať skôr. Jeden z dôvodov je, že som do pokračovania zapracoval Dunský Tarot. Vieš, čo balíček tarotu je?

WM: Oh, samozrejme, áno.

FH: O.k.

WM: Oh, prepásol som to.

FH: Zabudoval som do románu Dunský tarot a práve teraz je to aktuálne.

WM: Áno.

FH: Iba som ekonomicky rozmýšľal, že by na tom mohli zarobiť.

WM: Oh, iste, prečo nie. Dunský Tarot. Vieš, učím Yeatsa a Eliota a tak podobne…

FH: Samozrejme.

WM: V skutočnosti,... ja vlastním svoju vlastnú sadu.

FH: Áno. My máme tiež jednu. Tvrdím, že ak ponoríš spoločnosť do činnosti, ktorú voláme oslovovanie šťasteny, celý proces zahmlíš... vidíš, čo sa stalo v klasických časoch v gréckych mýtoch... historických časoch, keď existovalo orákulum...malo hrozivú presnosť.

WM: Napríklad Oidipov cyklus.

FH: Nebolo veľa orákul. Musel si do Delf.

WM: Delfy, správne.

FH: Alebo k miestnemu bláznovi.

WM: Áno. Pozrel sa na vtáky a pridelil tu a tam pár predpovedí.

FH: Áno. Kto by mohol mať... mohol zabiť kura a pozrieť na vnútornosti.

WM: Alebo popísať, akou cestou strieka krv.

FH: Správne. Tvrdím, že tu existuje... že to dokážeš urobiť, že to budeš vnímať podprahovo... šiestym zmyslom (petit perception), alebo čo... Je to... či naše prorocké schopnosti sú veštbou... a máme mať našich prorokov... je to produkt nahromadenia… v zmysle počítača akumulujúceho dáta.

WM: Áno.

FH: Alebo niečo mystického v zmysle, že je to tak dávno nevysvetlené... Spýtaj sa ma na... o čom si myslím, že je základným omylom vo vede.

WM: V poriadku. Čo je základným omylom vo vede, povedz nám, prosíme ťa, vyslyš nás! (smiech)

FH: Chceš predpovedanie (prognostiku). O.k. Vieš, ja si myslím… sci-fi je na tom založená... na myšlienke, že... že dokážeme objaviť všetko, čo si predstavujeme a čo sme vymysleli, musíme aj používať....

WM: A teda žiť aj s príslušnými následkami.

FH: Presne. Áno. Teraz, to je Západný…vidíš, to je Západný omyl.

WM: A je to jedna z vecí o východe...že to nie…

FH: Áno, samozrejme, my sa na nich mračíme, pretože dosahujú... metódami, ktoré mi považujeme za nezmysly.

WM: Správne. A… alebo si zle ich metódy vysvetľujeme, napríklad... ak sme vzali, povedzme, tantrickú jogu, všetko čo sme si o nej mysleli bolo, že oni dosahujú nirvánu prostredníctvom sexu a pritom je za tým oveľa viac.

FH: Áno.

WM: Alebo, ako…ako jeden špecifický príklad, my...mi vyberieme iba jednu časť z celku...

FH: Alebo, do čerta, potom sa vrátime späť... k podrezaniu krku kuraťa a sledovaniu, ktorým smerom strieka krv.

WM: U-huh.

FH: Zapáli to… chápeš, ty musíš mať odvahu, že to dokážeš urobiť... máš veriť, že to dokážeš a viera v samého seba je jednou z milióna metód. Experimentovali sme s mnohými...

WM: Pred pár rokmi som mal študenta, ktorého... ktorého žena bola v Tarote taká presná, že... že ho prestala úplne používať.

FH: Musím ti niečo povedať.

WM: Zľakla sa samej seba.

FH: Ja som svojho času vydesil jedno dievča v čudnej… mal som asi sedemnásť. Sedeli sme v dome jej tety; teta a strýko boli mimo dohľadu, ale tak, že sme ich počuli, dole v nejakej... v svojej knižnici. Bolo to blízko a my sme sedeli oproti... na vankúšikoch pod kolená pri veľkom kamennom kozube, s pomaly vyhasínajúcim ohniskom. Boli sme predtým vonku a ja som ju priviedol domov. Nechystali sme sa nič... my...ona bola iba dievča, ktoré som poznal. Náhodou som bol zamilovaný do jej mladšej sestry, ona to vedela a... ah, neopätovaná láska v sedemnástich je ohavná vec.

VŠETCI: (smiech)

WM: Oh, áno!

FH: Predpovedanie z kariet... samozrejme, naša interpretácia predpovedania z kariet bola... mali sme iba jeden druh kariet, jeden balíček.

WM: Iste.

FH: Ona otvorila značkový nový balíček a pomiešala ho. Rozprávali sme sa o tom pri našej ceste domov a... v miestnosti bolo dosť šero... bol tam svetlo z kozuba, Pat sedela oproti ohnisku a svetlo z… jej teta a strýko hrali „cribbage“ vzadu, mimochodom obaja hluchí... počul si ako počítajú (smiech)…

Bolo tam svetlo z ohniska a tak mohla na karty vidieť a povedala: Uvidíme, či dokážeš predpovedať z kariet. Zamiešala ich, potom vzala prvú kartu a ja som zavrel oči a tú kartu som videl. A tak som jej povedal… aká to je karta. Zapamätala si to (vyložila ju). Bola to tá karta. Prisahám ti, Will, prešiel som celý balíček, určiac každú kartu, na ktorú sa chystala pozrieť; nebolo tam vôbec žiadne zlyhanie. Povedal som jej každú kartu. Urobil som to isté zakaždým. …inými slovami, vrátili sme sa späť k petit perception.

WM: Áno.

FH: Alebo to bol nejaký mimozmyslový prenos. Boli sme sympatico alebo čosi také....

WM: Naladení na rovnakú vlnovú dĺžku.

FH: Empatia alebo čo... do tejto atmosféry... ja neviem čo to bolo, ale ja som karty správne predpovedal a povedal som “Pane bože, to je fascinujúce! Urobme to ešte raz. Ukáž mi ich znova.” Tak ona znovu zamiešala karty a začali sme znovu. Prešli sme, oh, päť alebo šesť kariet v balíčku, keď ho náhle hodila celý dolu do kozuba a povedala, “Desí ma to! Nechcem to už nikdy viac robiť!”

WM: Hmmmmm. Mal si ešte niekedy takýto úspech...?

FH: Nikdy. Nikdy viac. Ale bolo to...proti všetkým očakávaniam byť schopný to urobiť...

WM: Sila.

FH: Kontakt alebo sila... nevylučujem fakt, že som možno videl... ona nenosila okuliare, ale mohlo v tom byť svetlo alebo ich odraz v jej očiach, či niečo podobné. Je to možné.

WM: Existuje viac vecí medzi nebom a zemou, Horácio, ako sú sny o…

FH: Oh. Oh, Will! (smiech)

WM: Prečo sa smeješ? Predpokladáš predsa podobné veci od učiteľa angličtiny, však? (smiech)

BH: Nie často…(nahrávanie zastavené)…

WM: Rád by som sa ťa spýtal na mnoho ďalších otázok (kašeľ). Chcel som debatovať o niektorých náboženských konštrukciách stojacich za románom. Je očividné, že je tu niečo z arabskej mystiky, ale časť otázky sa vzťahuje aj k identite Paula ako avatara, ako nového mesiáša.

FH: Správne.

WM: Alebo ako nového proroka, ak chceš. Mal by si záujem o tom trochu porozprávať?

FH: Dobre, jednou z príbehových línií je sledovanie možného spôsobu vytvorenia mesiáša v našej spoločnosti, a ja dúfam, že som bol úspešný v presvedčovaní o jeho realistickosti. Máme tu celý proces, alebo aspoň veľkú časť jeho konštrukcie. Je to v tom, že muž musí rozoznať mýtus, v ktorom žije, pretože vytvorenie avatara je mýtus robiaci proces. Urobili sme to v našom... v súčasnej dobe. Pozri sa na to, čo sa stalo Johnovi F. Kennedymu.

WM: Ó, iste.

FH: Bol to veľmi pozemský, skutočný a nie úplne zbožný muž... tak tu máme sympatickú osobu,...

WM: Áno.

FH: Skutočnú z mäsa a krvi, ktorá sa procesom emulácie stala niečím väčším ako počas života, oveľa väčšou a ja som preskúmal tak veľa permutácií, koľko som len dokázal v tomto procese rozoznať.

WM: Oh, ja – ja som napríklad v románe zachytil nádych Lawrencea z Arábie.

FH: Mohol by sa veľmi dobre stať avatarom pre... pre Arabov.

WM: Správne.

FH: Ak by Lawrence z Arábie zomrel v rozhodujúcom momente Britskej...

WM: Povedzme, keď Allenby vkročil do Jeruzalema.

FH: Áno. Ak by zomrel…ak by, napríklad, zabil ľudí, ktorí zničili jeho rod; vkráčal na tú poradu a povedal, džentlmeni, ja mám tu pod mojim javala prekvapenie, Bang! Bang! Bang! a on by ich bol zabil...(i seba)

WM: Mohol by byť blahoslavený.

FH: Mohol by byť blahoslavený. Mohol by byť najdesivejšou vecou, s ktorou sa v minulosti Briti stretli, pretože Arabi by sa s týmto typom sily mohli prehnať celým polostrovom, pretože jednou z vecí, ktorú sme v našej spoločnosti robili, bolo jej využitie… muž Západu využíval túto avatarskú silu.

WM: Dobre, ak sa teda ešte môžem spýtať jednu otázku po tejto istej línií, krátko predtým si spomenul, že si jeden čas študoval komparatívne náboženstvo.

FH: To je pravda.

WM: Študent... boli to tvoje zážitky s čítania komparatívneho náboženstva, čo ťa priviedlo k tejto konkrétnej predstave avatara?

FH: Z časti. Samozrejme, bolo to podoprené ideou… myšlienkami, na ktoré som narazil pri čítaní o púštnych spoločenstvách a myslím si, že myšlienka o spôsoboch západnej spoločnosti ťažiacej z tejto sily...

WM: Oh, áno.

FH: Použili sme to ako… úplne vedome sme rozposlali našich misionárov robiť pre nás špinavú prácu... potom sme sa objavili za nimi s vierou, že my sme so všetkým, čo robíme v práve, pretože nám to tak povedal Boh... Boh v osobe avatara.

WM: Dobre teda, posledná osobná otázka... teda ako nenamietaš. Hlásiš sa sám k nejakému určitému náboženstvu?

FH: V skutočnosti sa nehlásim k náboženstvu v klasickom zmysle slova. Verím viac v samostatný rozvoj v zmysle Zen-u.

WM: Zachytil som z času na čas tieto Zen elementy v “Dune”, v skutočnosti bola línia zensunnitskej školy aspektom...

FH: Vieš, jeden element konštrukcie tejto knihy... je to všetko spôsobené tým... že som napísal určité časti v haiku a iných poetických formách a potom ich rozšíril do prózy, kôli vytvoreniu rytmu.

WM: Veľmi dobre. A veľmi pekne ti ďakujem. Samozrejme to oceňujeme.

Zdroj prekladu

• [1]