Ismael

Ismael (* cca 211 P.G.) bol buddislámsky chlapec z planéty Harmonthep, žijúci tesne pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. V čase útoku Tlulaxanských lovcov otrokov na jeho dedinu bol už sirota (rodičia zahynuli po údere bleskom pri love rýb) a mal 8 rokov. Padol do zajatia, keď sa pokúšal chrániť svojho dedka, a bol odvlečený na Poritrin. Tam pracoval na lastúrových plantážach. Neskôr bol preložený do skupiny otrokov, ktorá vykonávala matematické výpočty pre Tia Holtzmana. Spolu s zenšíitom Alídom nenápadne sabotoval správne výsledky výpočtov. Holtzman však na tieto chyby prišiel a dal ich oboch preradiť späť na ťažkú prácu.

Hoci Alíd neustále myslel na vzburu, Ismael zostal v hĺbke duše pacifistom.
Pracovali na veľkej mozaike v strži rieky Isana, ktorá znázorňovala históriu vládnúceho rodu Bluddov. Keď sa dozvedeli o vzbure otrokov v hlavnom meste Starda, ako vyjadrenie svojej podpory ju v noci poničili. Bola to však pre vládcu Poritrinu, lorda Nika Bludda, posledná kvapka a vzburu tvrdo potlačil silou.

V roku 177 P.G. mal už 34 rokov a bol zensunnitskou komunitou na Poritrine považovaný za učenca. Pretože nespôsoboval svojim väzniteľom žiadne evidentné problémy, povolili mu oženiť sa: vzal si ženu menom Ozza a mal s ňou dve dcéry - Chamal (cca 190 P.G.) a Falinu. Pracoval spolu s viac ako tisíckou otrokov v nových lodeniciach na ostrovoch v delte rieky Isana, južne od mesta Starda. Keď sa vďaka ich práci podarilo odvrátiť útok mysliacich strojov na Poritrin, očakával nejakú vďaku, zlepšenie životných podmienok pre zensunnitských otrokov. Podarilo sa mu preniknúť až k lordovi Nikovi Bluddovi, ktorému predniesol svoju prosbu. Ten ho však vysmial a dal vyhodiť. Krátko nato bol spolu s Alídom a ďalšími prevelený na nový nezávislý projekt Normy Cenvy. A ako trest za svoju opovážlivosť bol oddelený od svojej rodiny. Ani táto osobná tragédia však nezmenila jeho odpor k násilnému povstaniu, ktoré presadzoval Alíd.
Postupne si začal všímať, ako sa od jeho väčšej skupiny zensunnitov oddeľuje malá skupinka zenšíitov, vedená jeho dávnym priateľom Alídom. Tušil, že chystá nejakú násilnú akciu. Zároveň sa po viac ako roku stretol so svojou staršou dcérou Chamal, ktorá bola v skupinke nových otrokov najatých Tukom Keedairom.

„Násilie ani podriadenosť našej vážnej situácii nepomôžu. Musíme prerásť obe tieto alternatívy.“

Naíb Ismael, Nové interpretácie sútier Koránu (HD:Kvs)

Ismael sa od svojich nasledovníkov dozvedel o chystanom Alídovom povstaní, ktoré malo vypuknúť na 27. výročie neúspešného pokusu Bela Moulaya. Veľmi sa ho dotklo, že sa mu jeho priateľ o tomto zámere nezmienil. Rozhodol sa s Alídom osobne pohovoriť a neúspešne sa ho pokúsil od jeho plánov odhovoriť. Ich priateľstvo sa skončilo.

Pozri aj

• Naíb Ismael - Zensunnitský nárek

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov